Výstava prác Kamila Kuskowského na festivale Socha a objekt

 

Kamil Kuskowski

(1973) – poľský umelec, maliar, príležitostne kurátor. Autor inštalácií, videoprác.

Absolvent Štátneho lýcea výtvarných umení A. Kenara v Zakopanom. Študoval na Akadémii krásnych umení v Lodži (1995-2000), kde v súčasnosti pôsobí ako pedagóg v Ateliéri maľby a kresby a spoluvedie Medzifakultný otvorený ateliér.

Vo svojich prácach kombinuje tradičné ideológie pestovania umenia so súčasnými umeleckými stratégiami. Spája protichodné estetiky a tým odhaľuje neprirodzenosť platných pravidiel. V cykle Ukrižovanie (2001) kontrastujú neskorogotické náboženské obrazy s minimalisticky monochromatickými plochami. V Dekonštrukciách (2000) konfrontuje postimpresionizmus s konštruktivistickými kompozíciami. Boj dvoch tradícií tu pripomína skôr detskú hru ako seriózny stret dvoch protichodných diskurzov. Koncepcia spájania estetík rôznych zmyslov v Konzumných obrazoch (2002) zostavených z farebných obalov polievok v prášku naberá charakter zábavy a Klubové farby (2003-2004) inšpirované pocitmi futbalových fanúšikov prekvapujú podobnosťou s prácami vyjadrujúcimi postmodernistický dialóg s umením klasikov abstrakcie. Projekt Múzeum (2004-2005), skladajúci sa zo série monochrómov v zlatých rámoch s komentármi na tradičné maliarske témy, pozýva zamyslieť sa nad inštituciálnou prezentáciou umenia a borí tradičné schémy myslenia o umení. Ilustruje mýtické snahy umeleckých smerov a kladie otázky o koncepcii usporiadania sveta, o vládu nad naším videním.

Umelecké obrazy

V názve série obrazov Kamila Kuskowského – maliara, skrývajúceho v sebe nepriateľa maliarstva, ktorý je jeho najlepším priateľom (aby sme parafrázovali myšlienku Jörga Immendorffa) – sa prejavuje vopred predpokladaná dvojzmyselnosť. Tento názov môžeme totiž pochopiť doslovne a v galérii aj nájdeme jeho doslovné zobrazenie. Také chápanie názvu generuje tautológiu, ktorá prekvapuje svojou samozerjmosťou, keby nebolo tej nekaždodennej provokácie truizmom, ktorý nám káže si domýšľať, že de facto sa tu nestretávame s umeleckými obrazmi, ale s ich náhradou – artefaktmi postumenia. Kuskowski sa vyžíva v takých hrách a dielach s nejasným statusom. Sám umelec o svojej výstave povedal: „Kniha o obrazoch, ktorá sa sama stáva obrazom, je, podľa mňa, veľmi prekérna situácia. To je moja hra s obrazom a divákom. Hovorím: zamyslite sa, či vám tie obrazy nahradia knihy? Či kupujete knihy len na to, aby ste ich postavili na poličke?“ A celý estetizmus albumového exponovania umeleckých obrazov, ktoré sa samo stáva umeleckým obrazom, nie je schopné stlmiť hnev, ktorý v umelcovi tento stav vyvoláva. Dnes to nie je sochár v maliarovi, ktorý je jeho najlepším nepriateľom, ako sa nazdával nedávno zosnulý Immendorff. A potom kto, ako, čím a koho uráža – a akými umeleckými obrazmi?

Kazimierz Piotrowski

 

Potlačený antisemitizmus

Pri prvom kontakte s týmito prácami má veľký význam svetlo a uhol. Z jedného miesta uvidíme bielu stenu galérie, z iného prácu na nej vytvorenú. Dva nástenné nápisy, prejavy pouličného atavistického antisemitizmu sú takmer zamaľované, ale presvitajú. Diela rozohrávajú hru medzi tým, čo je, a tým, čo nie je. To, čo vidieť (aj to, čo nevidieť), bolo doplnené názvom – ale vyvoláva súčasne aj otázku: dá sa antisemitizmus potlačiť?

Obrazy z tohto cyklu sú minimalistické, tak ako aj väčšina prác Kamila Kuskowského. Umelec priznáva, že inšpiráciou k tejto tematike bolo mesto Lodž, v ktorom 15 rokov býva a v ktorom sa deň čo deň – podľa jeho slov – stretáva s prejavmi antisemitizmu na uliciach v podobe nápisov na stenách, ktoré sú okrem negatívnemu obsahu aj neestetické. „Okolo takýchto záležitostí nemožno prechádzať ľahostajne,” dodáva Kamil Kuskowski, „a to tým skôr, ak sa zrodili z hlúposti.”

Mesto Lodž má v týchto dielach kľúčový význam. „V žiadnom inom poľskom meste,” hovorí umelec, „som sa nestretol s týmto javom v takom rozsahu.” Na otázku, či sa týmto cyklom zapojil do verejnej diskusie na židovskú tému, odpovedá: „Zdá sa mi, že áno, napokon, taký bol môj úmysel. O takýchto veciach treba hovoriť a ja verím, že to niečo zmení. Inak by som to nerobil.”

FaLang translation system by Faboba