Aktuality


Fot. Bartosz Krupa/EastNews
Zomrel bývalý šéf diplomacie prof. Władysław Bartoszewski „Je dobré byť slušným“ – opakoval prof. Władysław Bartoszewski (1922 – 2015), bývalý minister zahraničných vecí, historik, spisovateľ, aktivista Poľského ilegálneho štátu, väzeň nemeckého nacistického koncentračného tábora Auschwitz. V priebehu posledných 25 rokov sa len jeden človek stal dvojnásobným šéfom poľskej diplomacie. Bol ním práve profesor Władysław Bartoszewski. Jeho spôsob uvažovania o poľsko-nemeckých či poľsko-židovských vzťahoch natrvalo predurčil zahraničnú politiku slobodného Poľska v týchto smeroch – povedal súčasný šéf diplomacie Grzegorz Schetyna.


Zdroj: www.wsqn.pl
Nákladom krakovského vydavateľstva SQN vyšla biografia legendy poľského punku – kapely Farben Lehre s názvom Bez pokory. Príbeh tejto hudobnej skupiny nebol vždy jednoduchý. Od garáže a neprijatia v hudobnom prostredí až po výhru na festivale v Jarocine a veľkolepé vystúpenie na festivale Przystanek Woodstock pre niekoľkostotisícové publikum. Bez pokory je úprimný príbeh o poľskej hudobnej scéne a jej pozadí, ako aj o temných a pozitívnych stránkach hrania v rockovej kapele.


Bratislavské Hanusove dni (BHD) prinášajú na Slovensko nový formát festivalu. Ide o jedinečný mestský akademický festival, ktorý predstavuje širokej verejnosti kritický pohľad na súčasnú kresťanskú kultúru. Nejde o nudné a nezrozumiteľné prednášky. V programe festivalu sa odráža rôznorodosť tém a formátov – diskusií, workshopov, kultúrnych podujatí. Jeho témy vyvolávajú diskusiu a sú rovnako pútavé pre veriacich a hľadajúcich. Majú tiež ambíciu riešiť konkrétne problémy, pristupovať k jednotlivým oblastiam odvážne, no zároveň s pochopením a úctou.  V rámci BHD vystupujú experti z daných oblastí spolu so zaujímavými slovenskými a zahraničnými osobnosťami. V minulých ročníkoch na BHD vystúpili napríklad Helen Alvaré, profesorka George Mason University, Bill Carroll z univerzity v Oxforde, spisovatelia Michal Hvorecký, Pavol Rankov, Martin Leidenfrost a mnoho ďalších.


Prednáška Andrzeja Szczerskeho, prezidenta poľskej sekcie AICA.
"V roku 2014 som sa kurátorsky podieľal na podujatí v Kasárňach/Kunsthalle v Košiciach o plánovanom spojení Slovenska a Poľska, odkazujúcom na nesplnené politické projekty z 30. rokov 20. storočia. Táto výstava bola založená na predstave alternatívnej reality, ktorá nemala utopický charakter, ale bola takmer uskutočnená. Tento prístup k skutočnosti má dôležitú úlohu v súčasnom poľskom umení a ja budem hovoriť o tomto momentálnom vývoji. Odráža politické a sociálne dôsledky postkomunistickej premeny, ale aj prebiehajúcu debatu o poľskej identite, ktorá sa začala v roku 1989. V komplexnej situácii, v ktorej teraz poľská spoločnosť žije, umenie nehľadá odkazy na každodenné udalosti, ale skôr paralelné svety, kde je preň možné slobodne presadzovať nové myšlienky."

Milí priatelia Poľského inštitútu, v súvislosti s Veľkonočnými sviatkami si Vás dovoľujeme upozorniť, že Poľský inštitút bude dňa 2.4.2015 (štvrtok) otvorený do 13.00 hod. Zároveň Vám prajeme príjemné a pokojné prežitie sviatkov, a do skorého videnia na ďalších nami organizovaných podujatiach. Za pochopenie ďakujeme.

Dňa 29.3. mala v divadle Malá scéna premiéru inscenácia poľského súčasného autora Ingmara Vilqista (vlastným menom Jarosława Świerszcza). Príbeh o postihnutom mužovi, o ktorého sa stará cudzia žena. Medzi nimi sa vytvoril zvláštny vzťah založený na závislosti: Helver je duševne chorý a Karla starostlivosť o neho chápe ako pokánie. V minulosti porodila choré dieťa, ale odložila ho a teraz všetky svoje city upína k mladému mužovi, ktorému nie je ani matkou, ani manželkou, ani sestrou. Dej sa odohráva začiatkom 30. rokov minulého storočia na mieste, kde sa práve zmocňujú vlády fašisti. Tí organizujú hon na najrozličnejších hajzlíkov, vrátane postihnutých. Atmosféru vytvárajú zvuky za scénou, krik a hluk spôsobený šialenstvom davu. Kuchyňa, kedysi bezpečný úkryt Karly a Helvera, sa stáva pre oboch pascou. Viac informácií: www.malascena.sk.


Księga karpackich zbójników je kniha pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o fenomén dávneho zbojníctva a karpatský folklór. Prináša príbehy 37 najznámejších zbojníkov od 16. po 19. storočie. Autor – historik a etnograf, dokumentuje životné príbehy zbojníkov a dáva do pozornosti ich úlohu v ústnom folklóre. Takýmto spôsobom sa v knihe spája populárno-náučný a literárny štýl. Okrem Jánošíka, Olekseho Dobosza a Józefa Baczyńského v knihe čitateľ nájde celú plejádu zbojníkov s poľskými, ruskými, maďarskými, ale aj židovskými a rómskymi koreňmi.


Na slávnostnom otvorení 22. ročníka MFF FEBIOFEST boli už po siedmykrát v histórii udelené výročné ceny ASFK v kategóriách: Najlepší filmový klub, Najlepší klubový film, Prínos svetovej kinematografii a Prínos slovenskej kinematografii a klubovému hnutiu. O tom, kto získa ocenenie vo forme skleneného kotúča z dielne slovenského výtvarníka Pala Macha, rozhodujú každoročne hlasovaním zástupcovia 50 filmových klubov v SR. Najlepším filmovým klubom za rok 2014 sa stalo Kino Lumière v Bratislave. Okrem tohto ocenenia sa môže Kino Lumière pochváliť tento rok aj významným ocenením Europa Cinemas za najlepšiu dramaturgiu. Na prelome rokov 2014 a 2015 prešlo čiastkovou rekonštrukciou a vo februári otvorilo pre divákov aj ďalšie dve kinosály. Filmy si sem minulý rok prišlo pozrieť viac ako 65 000 divákov. V hlasovaní bolo označené ako filmový klub s tradíciou, vysokou návštevnosťou a výbornými výsledkami v rámci počtu predstavení a predaja klubových preukazov. Zástupcovia filmových klubov ocenili aj propagáciu archívnych titulov a výraznú edukačnú činnosť v spolupráci s ASFK. Cenu prevzala manažérka kina Zita Hosszúová.

Posolstvo Krzysztofa Warlikowského, známeho poľského režiséra, pri príležitosti Svetového dňa divadla 27.3.2015.
Skutočných divadelných majstrov možno najľahšie nájsť mimo divadla. Sú to obyčajne tí, ktorých nezaujíma divadlo ako stroj na reprodukovanie konvencií a známych klišé. To oni hľadajú pulzujúci prameň, tie živé prúdy riek, ktoré obmývajú divadelné sály a v nich davy ľudí obdivujúcich napodobeniny toho či oného sveta. Imitujeme, namiesto toho, aby sme vytvárali svety vlastné, úchvatné, úplne závislé na dialógu s publikom a na emóciách, ktoré plávajú pod povrchom a ktoré v skutočnosti dokáže najlepšie odhaliť divadlo. Takéto inšpirácie najčastejšie nachádzam v próze. Dennodenne rozmýšľam o spisovateľoch, ktorí takmer pred sto rokmi prorocky, hoci zdržanlivo opísali úpadok európskych bohov, súmrak, ktorý ponoril našu civilizáciu do dodnes nerozjasnenej temnoty. Myslím na Franza Kafku, Thomasa Manna a Marcela Prousta. Dnes by som do skupiny prorokov zahrnul ešte Johna Maxwella Coetzeeho.


Čoskoro do slovenských kín prichádza poľský historický veľkofilm Mesto 44. Svojím spracovaním patrí medzi filmy, ktoré nie len v Poľsku nemajú obdobu.  Špeciálne efekty vytváral Richard Bain, ktorý pracoval s takými filmovými vizionármi, akými sú Christopher Nolan, Peter Jackson a Terry Gilliam. Vytvoril vizuálne efekty pre celosvetové filmové hity, okrem iných Casino Royale, Počiatok, King Kong a Bedári. Vo filme pracovalo takisto cez 3000 komparzistov, vo filme bolo použitých 5000 ton trosiek, vďaka ktorým tvorcovia znovu vytvorili mesto zničené vojnou. Mesto 44 môžete vidieť v kinách od 26.marca.

FaLang translation system by Faboba