Aktuality

Počas posledného zasadnutia Slovensko-poľskej komisie humanitných vied bolo prezentované ďalšie, už šestnáste číslo periodika Kontakty, ktorého vydavateľom je práve komisia. Aktuálne Kontakty nesú názov Stredná Európa v optike Poliakov a Slovákov. Okrem informácií o práci komisie zahŕňa texty, ktoré prezentovali účastníci medzinárodnej vedeckej konferencie s rovnakým názvom sprevádzajúcej minuloročné jubilejné 20. zasadnutie v Košiciach (27. – 30. septembra 2017). Tu nájdete sken obálky a obsahu Kontaktov XVI. Zborník si môžete prečítať aj v čitárni Poľského inštitútu v Bratislave, ako aj na univerzitách v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a Nitre.   ___   Podczas ostatniego posiedzenia Polsko-Słowackiej Komisji Nauk Humanistycznej światło dzienne ujrzał kolejny, już szesnasty numer jej periodyku Kontakty. Nosi on tytuł Europa Środkowa w optyce Polaków i Słowaków. Poza informacją o pracach komisji, zawiera on teksty wygłoszone podczas międzynarodowej konferencji naukowej, pod takim właśnie tytułem, która towarzyszyła jubileuszowemu, 20. posiedzeniu w Koszycach  (27-30 września 2017 r.). Zamieszczamy skan okładki i spisu treści Kontaktów XVI. Czasopismo można przeczytać w czytelni Instytutu Polskiego, będzie także dostępne na uniwersytetach w Bratysławie, Bańskiej Bystrzycy, Preszowie i Nitrze.

26. 9. – 31. 10. www.be2can.eu Be2Can je „efektívny filmový vyhľadávač“, žatva toho najlepšieho, čo tento rok ponúkli 3 najdôležitejšie filmové festivaly v Berlíne, Benátkach a Cannes. Prehliadka Be2Can predstaví v slovenských kinách aj 2 poľské filmy. Presné termíny a miesta projekcií nájdete na internetovej stránke prehliadky.

 
Monumentálna inscenácia Môj boj súboru TR Warszawa otvára dnes, v piatok 28. septembra večer, Medzinárodný festival Divadelná Nitra 2018. Knižnú ságu Karla Ove Knausgårda s rozsahom takmer 3 600 strán adaptoval v spolupráci s jedným z najvýznamnejších poľských divadelných súborov Michał Borczuch. Podľa jedného z kurátorov festivalového programu Jána Šimka nepripravil vyhľadávaný režisér klasickú dramatizáciu, ale inscenáciu, v ktorej kladie otázky, aké už román položiť nemohol.   „Začali sme workshopmi s vybranými čitateľmi knihy. Konali sa približne pol roka pred prvými skúškami. Zúčastnili sa ich aj herci. Rozprávali sme sa o tom, čo pre nás táto kniha znamená, ale aj o našej minulosti, o súkromnom živote. Potom sa objavil hlavný náčrt scenára, ale ďalej sme čítali rôzne úryvky alebo si herci vyberali nové úryvky – tak sme menili scenár až do poslednej chvíle,“ popisuje Borczuch, ako inscenácia vznikala.

26. 9. – 31. 10. www.be2can.eu   Be2Can je „efektívny filmový vyhľadávač“, žatva toho najlepšieho, čo tento rok ponúkli 3 najdôležitejšie filmové festivaly v Berlíne, Benátkach a Cannes. Prehliadka Be2Can predstaví v slovenských kinách aj 2 poľské filmy. Presné termíny a miesta projekcií nájdete na internetovej stránke prehliadky.   Tvár (rež. Marłgorzata Szumowska, Twarz, 2018, 91 min.) Hlavný hrdina Tváre – malomestský čudák a excentrik Jacek – miluje heavy metal, svoje dievča, malé auto a svojho psa. Pracuje na stavenisku, kde má vyrásť najvyššia socha Ježiša na svete. Keď sa nečakane zmrzačí pri tragickej nehode, obrátia sa k nemu oči celej krajiny – Jacek sa totiž stane prvým občanom Poľska, ktorý podstúpi transplantáciu tváre. Tvár je nespútaná, nekonvenčná bájka o vnútornej sile a kráse, v ktorej sa virtuózne kĺbi realizmus, fantazijné prvky a čierny humor. Szumowska zámerne pracuje s rozvoľnenou štruktúrou, ktorej nevyspytateľnosť ešte umocňuje rafinovanou hrou s ostrením. Výsledkom je nekompromisná, ale zároveň mimoriadne zábavná štúdia krízy identity, v ktorej sa umne prepína z komisnej frašky do uštipačného spoločenského komentára.   Veža. Jasný deň. (rež. Jagoda Szełc, Wieża. Jasny dzień., 2018, 106 min.) Mula žije so svojim manželom, chorou matkou a dcérou Ninou v dome na vidieku. Počas víkendu, keď má ísť Nina na sväté prijímanie, k nim prichádza brat, jeho rodina a taktiež Kaja – biologická matka Niny a mladšia sestra Muly, ktorá zmizla pred šiestimi rokmi. Rodina začína veriť na zmierenie, ale Mula sa obáva, že si Kaja prišla vziať dcéru späť. Mulin strach a frustrácie sa stupňujú až do tej miery, že sa rozhodne svojej sestry zbaviť. V deň prijímania sa sestry symbolicky zmieria – je tu ale ešte jeden dôležitejší dôvod, prečo sa Kaja vrátila…

    17. septembra 1939 v súlade s obsahom tajného protokolu Paktu Ribbentrop-Molotov, ktorý uzatvorila Tretia nemecká ríša a Sovietsky zväz 23. augusta 1939, sovietske vojská vkročili na územie Poľska. Sovietsko-nemecká dohoda obsahovala aj plán rozdelenia územia Poľskej republiky medzi dva totalitné štáty. V Pakte sa ZSSR zaväzovalo podporiť Nemecko vo vojenských operáciách proti Poľsku.   Zámienkou pre začiatok sovietskej invázie do Poľska bolo uznanie neexistencie poľského štátu sovietskou vládou v dôsledku nemeckej agresie a následného odchodu vlády Poľskej republiky z Varšavy. Sovietski predstavitelia zároveň považovali dovtedajšie bilaterálne zmluvy za neplatné, okrem iného aj poľsko-sovietsku dohodu o neútočení z roku 1932. V skutočnosti sa do 17. septembra poprední štátni predstavitelia Poľska aj naďalej nachádzali na poľskom území, a napríklad prezident Ignacy Mościcki označil vo svojom vyhlásení postup Sovietskeho zväzu za akt agresie. Takéto konanie ZSSR bolo bezpochyby narušením bilaterálnych zmlúv a medzinárodného práva.   Sovietske vojská sa stretli s odporom z poľskej strany – napríklad vo Vilniuse, Hrodne a Ľvove. V týchto mestách, ako aj na území všetkých východných vojvodstiev II. Poľskej republiky dochádzalo k početným útokom na poľských vojenských zajatcov, ako aj na civilné obyvateľstvo. S cieľom ospravedlniť inváziu starostlivosťou o bezpečnosť bieloruského a ukrajinského obyvateľstva sovietske úrady otvorene vyzývali predstaviteľov týchto národností k útokom na Poliakov.   Spolu s oddielmi sovietskeho vojska sa na územie II. Poľskej republiky dostali aj špeciálne oddiely NKVD, ktorých úlohou bola likvidácia štruktúr poľského štátu a potenciálneho odbojového hnutia. S týmto cieľom dochádzalo na území okupovanom ZSSR k masovému zatýkaniu a popravám predstaviteľov vyšších spoločenských vrstiev. V rozpore s vojnovými zvykmi a dohodami väčšina dôstojníkov Poľského vojska v sovietskom zajatí padla za obeť Katynského masakra. Stovky tisíc Poliakov bolo deportovaných do Sovietskeho zväzu (predovšetkým na Sibír a do Kazachstanu). Opakovane sa zdôrazňoval motív definitívnej likvidácie poľského štátu a pripojenia obsadeného územia k sovietskemu štátu.   Vstup sovietskych vojsk na územie Poľska urýchlilo rozhodnutie poľskej vlády o opustení krajiny v noci zo 17. na 18. septembra 1939. Následne boli vytvorené štátne a vojenské štruktúry Poľskej republiky v exile s prezidentom Poľskej republiky Władysławom Raczkiewiczom na čele. Tak isto sa zachovala inštitucionálna kontinuita, vďaka ktorej mohlo Poľské vojsko pokračovať v bojoch v zahraničí.   Prehraná Poľská obranná vojna v roku 1939 neukončila odbojové aktivity na území Poľska. Napriek represiám oboch okupantov už 27. septembra 1939 bola ustanovená Služba pre víťazstvo Poľska. Tajné štruktúry poľského odbojového hnutia umožnili vytvoriť najväčší podzemný štát v okupovanej Európe. Následkom dvoch zločineckých totalitných režimov bolo uskutočnené rozloženie Poľska, ktoré ostalo v boji napokon osamotené. Na okupovanom poľskom území sa začalo masové vyhladzovanie obyvateľstva prakticky až do konca druhej svetovej vojny v roku 1945.   Druhá svetová vojna bola jednou z najtraumatickejších udalostí v histórii Poľska. Dodnes jej následky majú značný vplyv na poľskú zahraničnú politiku. Napriek tomu, že od septembra 1939 prešlo už viac ako 79 rokov, Poliaci ako národ ostávajú mimoriadnym strážcom pamäti na tieto udalosti. Vojna, ktorá sa začala na svitaní 1. septembra 1939 útokom Tretej nemeckej ríše na Poľskú republiku, bola najbarbarskejším a najvražednejším konfliktom v histórii celého sveta – či už pre desiatky miliónov obetí, obrovské materiálne straty, ale aj vzhľadom na absolútne porušenie všetkých morálnych a etických noriem a princípov.   ---   79. rocznica wkroczenia wojsk sowieckich na teren Polski   17 września 1939 roku, wypełniając postanowienia tajnego protokołu do Paktu Ribbentrop-Mołotow zawartego między III Rzeszą Niemiecką a Związkiem Sowieckim 23 sierpnia 1939 roku, wojska sowieckie wkroczyły na terytorium Polski. W sowiecko-niemieckim porozumieniu zaplanowano podział terytorium RP między dwa totalitarne państwa. W Pakcie ZSRS zobowiązał się do wsparcia Niemiec w działaniach wojennych przeciwko Polsce.   Pretekstem do rozpoczęcia inwazji sowieckiej na Polskę miało być uznanie przez rząd sowiecki faktu nieistnienia państwa polskiego w konsekwencji agresji niemieckiej i spodziewanego opuszczenia przez rząd RP Warszawy. Tym samym władze sowieckie uznawały za nieważne dotychczasowe umowy dwustronne, m.in. polsko-sowiecki układ o nieagresji z 1932 roku. W rzeczywistości do 17 września naczelne władze RP nadal znajdowały się na terenie Polski, zaś w swoim orędziu prezydent Ignacy Mościcki określił poczynania Związku Sowieckiego jako akt agresji. Bez wątpienia takie działania ZSRS były pogwałceniem umów dwustronnych i prawa międzynarodowego.   Wojska sowieckie napotkały na opór ze strony polskiej m.in. w Wilnie, Grodnie i Lwowie. W tych miastach, jak i na terenie wszystkich wschodnich województw II Rzeczpospolitej, miały miejsce liczne akty sowieckiej przemocy wobec polskich jeńców wojennych, jak i ludności cywilnej. Dla usprawiedliwienia inwazji troską o bezpieczeństwo ludności białoruskiej i ukraińskiej, władze sowieckie otwarcie zachęcały przedstawicieli tych narodowości do ataków na Polaków.   Wraz z regularnymi oddziałami wojska sowieckiego na terytorium II RP rozpoczęły działalność oddziały specjalne NKWD, których zadaniem była likwidacja struktur państwa polskiego i potencjalnego ruchu oporu. W tym celu na okupowanym przez ZSRS terytorium dokonywano masowych aresztowań i egzekucji przedstawicieli wyższych warstw społeczeństwa. Z naruszeniem wojennych zwyczajów i konwencji większość wziętych do niewoli sowieckiej oficerów Wojska Polskiego padło ofiarą Zbrodni Katyńskiej. Setki tysięcy Polaków deportowano w głąb Związku Sowieckiego (nade wszystko na Syberię i do Kazachstanu). Wielokrotnie formułowanym celem tych działań była chęć ostatecznej likwidacji państwa polskiego i włączenie zajętych terenów do państwa sowieckiego.   Wkroczenie wojsk sowieckich na teren Polski przyśpieszyło decyzję rządu polskiego o opuszczeniu kraju w nocy z 17 na 18 września 1939 roku, czego skutkiem było zorganizowanie struktur państwowych oraz militarnych RP na Uchodźctwie z Prezydentem RP Władysławem Raczkiewiczem na czele. Tym samym została zachowana ciągłość instytucjonalna pozwalająca na kontynuowanie walki przez Wojsko Polskie za granicą.   Przegrana wojny obronnej Polski 1939 roku nie zakończyła walki na terenie kraju. Pomimo represji ze strony obu okupantów, już 27 września 1939 roku powołana do życia została Służba Zwycięstwu Polski. Tajne struktury polskiego ruchu oporu pozwoliły utworzyć największe w okupowanej Europie państwo podziemne. Konsekwencją działań dwóch zbrodniczych totalitaryzmów był rozbiór osamotnionej w walce Polski. Na okupowanych ziemiach polskich rozpoczęto masową eksterminację zamieszkującej je ludności, trwającą praktycznie do zakończenia II Wojny Światowej w 1945 roku.   II Wojna Światowa była jednym z najbardziej traumatycznych wydarzeń w historii Polski. Do dziś jej następstwa mają znaczący wpływ na polską politykę zagraniczną. Mimo, że od września 1939 minęło już ponad 79 lat, Polacy jako naród pozostają szczególnym strażnikiem pamięci o tych wydarzeniach. Wojna, która rozpoczęła się o świcie 1 września 1939 roku, wraz z atakiem III Rzeszy Niemieckiej na Rzeczpospolitą Polską, była najbardziej barbarzyńskim i ludobójczym konfliktem w historii świata. Nie ma sobie równych zarówno z powodu dziesiątków milionów ofiar, olbrzymich zniszczeń materialnych, ale również z uwagi na całkowite złamanie wszystkich norm moralnych i etycznych.  

    Pred sedemdesiatimi deviatimi rokmi sa druhá svetová vojna začala nemeckým útokom na Poľsko. Nadránom 1. septembra 1939 prekročili vojská Nemeckej ríše nemecko-poľskú hranicu. Hoci počas Poľskej obrannej vojny muselo Poľské vojsko uznať presilu útočníka, prehraný boj bol iba začiatkom zapojenia sa poľských vojakov do vojenských aktivít na frontoch druhej svetovej vojny.

Medzinárodný umelecký festival TRANS/MISIE   I. ročník Rzeszów, 25 – 31. 8. 2018       Kultúra pohraničia. Pohraničia kultúr 40 podujatí. 6 krajín. 1 mesto. Rzeszów   Festival TRANS/MISIE pripravilo divadlo Teatr im. Wandy Siemaszkowej w Rzeszówe a zahraniční partneri: Štátne divadlo v Košiciach, Národné divadlo moravsko-sliezske v Ostrave, Divadlo Mihála Csonaiho v Debrecíne, Národné ukrajinské dramatické divadlo Marie Zankovieckej v Ľvove, Kráľovské divadlo v Trakai a Múzeum-Zámok v Łańcute v úlohe čestného partnera s cieľom budovať spoločný priestor pre výmenu myšlienok a hodnôt. Názov prvého ročníka znie: „1918. Koniec a začiatok“.   Hlavným programovým zámerom festivalu je interdisciplinárnosť v sfére umenia (divadlo, opera, hudba, film, maľba, fotografia, performance, nové média atď.). Partnerov projektu spája hraničná poloha, ktorá napomáha vzájomné prenikanie kultúr. Vďaka tomu inštitúcie dosahujú perspektívu nazerania na realitu, ktorá nie je centristická. Jej základom je regionálna súdržnosť a výnimočná pohraničná totožnosť.   Festival bude mať charakter cyklického podujatia, ktorý sa nezmazateľne zapíše do kalendára spolupráce štátov Vyšehradskej skupiny, ako aj Ukrajiny a Litvy. Ďalšie ročníky sa uskutočnia postupne u partnerov-organizátorov. Takto účastníci projektu postupne prevezmú úlohu hostiteľa podujatia, pričom budú spolutvoriť myšlienku a programový obsah.   Prvý ročník festivalu sa koná v Rzeszówe a v Łańcute v dňoch 25. – 31. augusta 2018. Tento rok je významný pre štáty strednej a východnej Európy. Je to sté výročie ustanovenia nového štátneho usporiadania. Aj preto organizátori prvý ročník festivalu sa koncentrujú na tému „1918. Koniec a začiatok“.   Viac informácií a program: www.trans-misje.pl ---   Międzynarodowy Festiwal Sztuk TRANS/MISJE   I edycja Rzeszów, 25–31.08.2018       Kultura Pogranicza. Pogranicza kultur 40 wydarzeń. 6 krajów. 1 miasto. Rzeszów     Festiwal TRANS/MISJE został powołany przez Teatr im. Wandy Siemaszkowej w Rzeszowie oraz zagranicznych partnerów: Państwowy Teatr w Koszycach, Narodowy Teatr Morawsko-Śląski w Ostrawie, Teatr im. Mihála Csokonaiego w Debreczynie, Narodowy Ukraiński Teatr Dramatyczny im. Marii Zańkowieckiej we Lwowie, Teatr Królewski w Trokach oraz Muzeum-Zamek w Łańcucie w roli partnera honorowego w celu budowania wspólnej przestrzeni dla wymiany idei i wartości. Tytuł pierwszej edycji brzmi: „1918. Koniec i początek”.   Głównym założeniem programowym TRANS/MISJI jest interdyscyplinarność w sferze sztuki (teatr, opera, muzyka, film, malarstwo, fotografia, performance, nowe media itd.). Partnerów projektu łączy graniczne położenie, które sprzyja wzajemnemu przenikaniu kultur. Wynika z tego odmienna od centrystycznej perspektywa patrzenia  na rzeczywistość. Jej fundamentem jest regionalna wspólnota i wyjątkowa tożsamość pogranicza. Festiwal będzie miał charakter imprezy cyklicznej, na stałe wpisanej w kalendarz współpracy państw Grupy Wyszehradzkiej oraz Ukrainy i Litwy. Kolejne edycje będą odbywały się naprzemiennie u partnerów-organizatorów. W ten sposób uczestnicy projektu kolejno będą przejmowali rolę gospodarza imprezy, kreując jego ideę i zawartość programową. Pierwsza edycja Festiwalu jest organizowana w Rzeszowie i w Łańcucie
w dniach 25–31 sierpnia tego roku. Rok 2018 jest rokiem znaczącym dla państw Europy Środkowej i Wschodniej. To setna rocznica ustanowienia nowego porządku. Stąd też pierwszej edycji Festiwalu nadaliśmy tytuł: „1918. Koniec i początek”. Serdecznie zapraszamy do Rzeszowa, gdzie spotkają się artyści i kultury fascynującego europejskiego pogranicza.    Teatr im. Wandy Siemaszkowej w Rzeszowie www.teatr-rzeszow.pl   Więcej informacji na: www.trans-misje.pl  

  V noci z 20. na 21. augusta 1968 vojská Sovietskeho zväzu, Bulharska, NDR, Poľska a Maďarska vstúpili na územie Československa. Išlo o ozbrojenú intervenciu Varšavskej zmluvy a odpoveď Kremľa na hospodárske a spoločenské reformy, ktoré inicioval Alexander Dubček.   V dôsledku vpádu vojsk zahynulo viac ako 100 osôb, pričom zranených bolo viac ako 800. Tieto udalosti následne priniesli so sebou vynútené personálne zmeny na najvyšších štátnych postoch Československa, ktoré sa muselo odvrátiť od všetkých reforiem. Noví štátni predstavitelia spustili represie voči osobám, ktoré sa angažovali v Pražskej jari. Z Československa emigrovalo okolo 300 tisíc ľudí. Reakciou na ozbrojenú intervenciu boli dramatické a tragické protesty – upálili sa Jan Palach, Jan Zajíc a Evžen Plocek.   V Poľsku bola symbolom protestu proti účasti armády Poľskej ľudovej republiky smrť Ryszarda Siwieca, bývalého vojaka Armie Krajowej, ktorý sa podpálil počas dožinkových slávností na Štadióne desaťročia vo Varšave. Tesne pred upálením rozvinul bielo-červenú vlajku s nápisom: „Za našu a vašu slobodu“.   Na 50. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa vzdáva Sejm, dolná komora Poľského parlamentu, poctu všetkým obetiam intervencie, ako aj tým, ktorí sa nebáli vyjadriť odpor voči komunistickému totalitarizmu, ktorí boli obeťami represií, ktorí prišli o prácu alebo boli prinútení emigrovať.  

ℹ️ Milí návštevníci, dňa 15. augusta 2018 (streda) bude Poľský inštitút v Bratislave z dôvodu cirkevného sviatku Nanebovzatia Panny Márie, ktorý je v Poľsku dňom pracovného pokoja, zatvorený. Ďakujeme za pochopenie.

FaLang translation system by Faboba