Aktuality

  75 rokov po skončení 2. svetovej vojny vzdávame česť jej obetiam. Nezabúdame na neoblomný boj Poľského národa proti nacistickému Nemecku po celý čas trvania konfliktu v Európe – od septembra 1939 do mája 1945.

  Szkoła Polska przy Ambasadzie RP w Bratysławie ogłasza rekrutację na rok szkolny 2020/2021. Rekrutacja uczniów do Szkoły rozpoczęła się 15 kwietnia i kończy się 30 czerwca 2020 roku. Szkoła przyjmuje uczniów zarówno do szkoły podstawowej, jak i liceum ogólnokształcącego. Ze względu na pandemię nabór odbywa się wyłącznie drogą elektroniczną. Szczegółowe informacje na temat rekrutacji: www.bratyslawa.orpeg.pl

  Ústava, ktorú prijal Sejm Poľskej republiky (neskôr nazvaný ako Veľký) dňa 3. mája 1791 vo Varšave, bola prvá moderná ústava v Európe a druhá na svete.   Tvorcovia ústavy čerpali inšpiráciu z politických a spoločenských myšlienok európskeho osvietenstva a americkej ústavy z roku 1787. Podľa ich mienky mala moc slúžiť dobru celého národa, a nielen záujmom privilegovaných skupín. Ústava mala umožniť zavádzanie ďalších reforiem, ktorých cieľom bolo posilniť pozíciu štátu. Prijaté opatrenia na obranu Poľska ohrozeného susedmi dnes predstavujú príklad zodpovednosti uvedomelých predstaviteľov spoločenských elít. Definitívne rozdelenie Poľska Rakúskom, Pruskom a Ruskom v roku 1795 malo za následok stratu jeho nezávislosti. Spolutvorcovia Ústavy 3. mája Ignacy Potocki a Hugo Kołłątaj po rokoch oceňovali fakt, že ústava bola „poslednou vôľou a závetom vyhasínajúcej vlasti“.   Oslavy tradície Ústavy 3. mája boli úplne zakázané počas obdobia, kedy Poľsko neexistovalo na mape Európy. Po znovuzískaní nezávislosti v roku 1919, teda po prvej svetovej vojne, bolo výročie prijatia Ústavy 3. mája vyhlásené za národný sviatok. Počas nemeckej a sovietskej okupácie bol sviatok Ústavy 3. mája opäť zakázaný. Po druhej svetovej vojne plánovali komunistické orgány vo Varšave likvidovať treťomájové oslavy vzhľadom na fakt, že boli spojené s tradíciou nezávislosti Poľska a mali národno-katolícky charakter. Proti oslavám sa prijali opatrenia a namiesto nich sa propagandisticky ľudom nanucoval Sviatok práce. Dlhé roky sa štátne slávnosti spojené s výročím Ústavy 3. mája vôbec nekonali, a všetky pokusy ako si náležite uctiť sviatok sa obyčajne skončili zadržaním a šikanovaním zodpovedných osôb. V roku 1990 po páde komunizmu a znovuzískaní suverenity Poľska sa obnovila tradícia a deň 3. máj bol opäť vyhlásený za národný sviatok.   Tlačový odbor Ministerstvo zahraničných vecí Poľskej republiky  

Tento deň, ktorý oslavujeme 2. mája, ustanovil Sejm Poľskej republiky v roku 2002. Za touto iniciatívou stálo uznanie stáročnej snahy, práce a príspevku poľských diaspór a Poliakov žijúcich v zahraničí k znovuzískaniu nezávislosti Poľska, ako aj uznanie vernosti a spätosti s poľskosťou a pomoci vlasti v tých najťažších momentoch.   Podľa údajov poľského Ministerstva zahraničných vecí, počet Poliek a Poliakov, ako aj osôb poľského pôvodu žijúcich v zahraničí, predstavuje aktuálne 20 miliónov ľudí. Vďaka nim sa s poľskými symbolmi a tradíciami môžete stretnúť aj v tých najodľahlejších zákutiach sveta.   Táto skupina ostáva už roky jedným z najvýznamnejších adresátov poľskej zahraničnej politiky. Minister Jacek Czaputowicz vo svojom exposé v roku 2019 hovoril aj o šanci na aktívnu propagáciu poľských záujmov vďaka prítomnosti početnej poľskej spoločnosti v zahraničí, pričom zdôraznil, že „politika týkajúca sa poľských diaspór musí byť – nato, aby priniesla želané ovocie – nielen určená pre poľské diaspóry, ale musí sa uskutočňovať najmä s jej účasťou“.   Dnešné poľské diaspóry a Poliaci žijúci v zahraničí predstavujú nielen potomkov emigrantov z 19. storočia a utečencov, ktorí utiekli pred vojnou, ale aj ďalšie pokolenia dávnych poľských občanov, ktorí ostali na východnom pohraničnom území, vtedajších disidentov s rodinami či emigrantov cestujúcich za prácou. Bez ohľadu na dôvod opustenia krajiny si tieto osoby uchovali pamiatku na Poľsko, kultivujú jeho tradície a podporujú ho.   V tento výnimočný deň má poľský štát príležitosť vyjadriť svoju vďaku poľskému spoločenstvu na celom svete za jeho vernosť a spätosť s Poľskom a poďakovať sa za neustálu prácu v prospech spoločného dobra.   Pri príležitosti dnešného sviatku si môžete pozrieť a vypočuť gratuláciu ministra Jaceka Czaputowicza adresovanú poľským diaspóram a Poliakom žijúcim v zahraničí. www.youtube.com/watch?v=x92PXrTvDho   Tlačový odbor Ministerstvo zahraničných vecí Poľskej republiky  

Organizátorom Východnej letnej školy (založenej v r. 1991) je Štúdium východnej Európy Varšavskej univerzity. Každoročne sa na nej zúčastňuje 20 poslucháčov – zahraničných mladých výskumníkov z rôznych oblastí humanitných vied. Program tvorí séria prednášok, seminárov, vedecko-poznávacie exkurzie a prezentácie inštitútov, knižníc a archívov. Tohtoročná Východná letná škola sa uskutoční v termíne 7. – 21. septembra 2020. Východnú letnú školu doposiaľ absolvovalo 700 poslucháčov. 12. zjazd všetkých absolventov Východnej letnej školy sa bude konať v septembri 2020 v Ľvove. Ďalšie informácie nájdete na stránke: www.studium.uw.edu.pl/szkoly/wschodnia-szkola-letnia/nabor-do-wschodniej-szkoly-letniej Termín na podanie prihlášky uplynie 10. júna 2020.

ℹ️ Milí priatelia, aj tento týždeň v stredu 22. apríla 2020 v čase 10:00 – 14:00 bude pre verejnosť otvorená knižnica Poľského inštitútu v Bratislave. Čitatelia môžu prísť vrátiť zapožičané knihy a požičať si nové. Odporúčame, aby ste váš zámer navštíviť našu knižnicu potvrdili aj e-mailom na adrese Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. document.getElementById('cloak2754fc77e6d12db76491597fcbd6385f').innerHTML = ''; var prefix = 'ma' + 'il' + 'to'; var path = 'hr' + 'ef' + '='; var addy2754fc77e6d12db76491597fcbd6385f = 'teresa.lukacova' + '@'; addy2754fc77e6d12db76491597fcbd6385f = addy2754fc77e6d12db76491597fcbd6385f + 'instytutpolski' + '.' + 'org'; var addy_text2754fc77e6d12db76491597fcbd6385f = 'teresa.lukacova' + '@' + 'instytutpolski' + '.' + 'org';document.getElementById('cloak2754fc77e6d12db76491597fcbd6385f').innerHTML += ''+addy_text2754fc77e6d12db76491597fcbd6385f+''; .   ⚠️ Zároveň vás chceme informovať, že Poľský inštitút v Bratislave dodržiava všetky hygienické nariadenia, a preto bude vstup do knižnice umožnený vždy len jednej osobe v rúšku a ochranných rukaviciach s dodržaním bezpečnej vzdialenosti od pracovníkov Poľského inštitútu prípadne ďalších záujemcov o vypožičanie literatúry. Ďakujeme za pochopenie.    

  Dobrá správa pre všetkých, ktorí na poslednú chvíľu sa snažia prihlásiť do štipendijného programu Poland My First Choice poľskej Národnej agentúry pre akademickú výmenu (NAWA Narodowa Agencja Wymiany Akademickiej). Termín na zaslanie prihlášky bol predĺžený do 30. apríla 2020. Aktualizované pravidlá nájdete na stránke programu: https://nawa.gov.pl/studenci/studenci-zagraniczni/program-poland-my-first-choice/ogloszenie

  10. apríla 2010 vyštartoval špeciál TU-154M s prezidentom Poľskej republiky Lechom Kaczyńským a prvou dámou Mariou Kaczyńskou z Varšavy do Smolenska. V tento deň sa mala štátna delegácia na Poľskom vojenskom cintoríne v Katyni zúčastniť na pamiatkovej slávnosti 70. výročia zločinu, ktorý bol na tomto mieste spáchaný. Na palube sa nachádzalo 96 osôb, medzi nimi boli najvyšší štátni predstavitelia, zástupcovia spoločenských organizácií a cirkví, vojenskí velitelia a posádka lietadla. Všetci zahynuli v leteckej katastrofe, ku ktorej došlo počas pristávania na letisku pri Smolensku.   Delegácia, ktorá sa 10. apríla 2010 vydala na katynskú pamiatkovú slávnosť, zastupovala poľské elity a rôznorodé politické, spoločenské a duchovné farby. Jej súčasťou boli zástupcovia maršalkov Sejmu a Senátu, skupina poslancov, velitelia všetkých druhov Ozbrojených síl PR, zamestnanci Kancelárie prezidenta, šéfovia štátnych inštitúcií, duchovní, zástupcovia ministerstiev, veteránskych a spoločenských organizácií, ako aj sprevádzajúce osoby. Osoba, ktorá spájala súčasné Poľsko s elitami a tradíciou 2. Poľskej republiky, bol posledný prezident Poľskej republiky v exile Ryszard Kaczorowski, ktorý bol rovnako na palube.   Účastníci letu do Smolenska smerovali na pamiatkovú slávnosť do Katyne, aby vzdali česť obetiam masových popráv v Katynskom lese, a mestách Miednoje, Charkov, Bykivnia, Kuropaty, ktoré vykonali  príslušníci NKVD na jar 1940 na rozkaz najvyšších predstaviteľov Sovietskeho zväzu. V katynskom masakri prišli o život poľskí vojnoví zajatci: dôstojníci, vedci, duchovní rôznych vierovyznaní, úradníci a funkcionári, zástupcovia slobodných povolaní a podnikatelia – vtedajšia elita 2. Poľskej republiky.   Katynský masaker a smolenská tragédia sú dve udalosti, ktoré predstavujú symbol tragických stránok poľských dejín.   Dôsledkom katastrofy lietadla TU-154M bolo aj to, že prezident Lech Kaczyński nevyhlásil svoj príhovor pripravený na 70. výročie katynského masakru.   „Postarajme sa o to – napísal vtedy prezident –, aby sa katynská rana mohla konečne zahojiť a zaceliť.“ Príhovor, ktorý nezaznel 10. apríla 2010, však zaznieva dnes, po 10 rokoch s rovnakou silou.   Tieto udalosti šokovali milióny Poliakov, ako aj medzinárodnú verejnú mienku. Účastníci toho letu ostanú navždy živí v našej pamäti.   Tu uvádzame prejav prezidenta Lecha Kaczyńského, ktorý už nemohol byť prednesený v Katyni. Pochádza z publikácie Kancelárie prezidenta PR s názvom „Prezident Poľskej republiky Lech Kaczyński 2009 – 2010. Prejavy, listy, rozhovory. Výber“.   Tlačový odbor Ministerstvo zahraničných vecí Poľskej republiky    ----------    Dziesiąta rocznica katastrofy smoleńskiej   10 kwietnia 2010 roku samolot specjalny TU-154M z Prezydentem Rzeczypospolitej Polskiej Lechem Kaczyńskim i Małżonką Prezydenta RP Marią Kaczyńską wystartował z Warszawy do Smoleńska.  Tego dnia na Polskim Cmentarzu Wojennym w Katyniu delegacja państwowa miała wziąć udział w upamiętnieniu  70. rocznicy popełnionej tam zbrodni. Na pokładzie znajdowało się 96 osób, wśród nich byli przedstawiciele najwyższych władz państwowych, reprezentanci środowisk społecznych i kościołów, dowódcy wojska oraz załoga samolotu. Wszyscy oni zginęli w katastrofie lotniczej, która nastąpiła podczas lądowania na lotnisku pod Smoleńskiem.   Delegacja udająca się 10 kwietnia 2010 roku na uroczystości katyńskie reprezentowała polskie elity, ich różnorodne barwy polityczne, społeczne i duchowe. W jej skład wchodzili wicemarszałkowie Sejmu i Senatu, grupa parlamentarzystów, dowódcy wszystkich rodzajów Sił Zbrojnych RP, pracownicy Kancelarii Prezydenta, szefowie instytucji państwowych, duchowni, przedstawiciele ministerstw, organizacji kombatanckich i społecznych oraz osoby towarzyszące. Osobą łączącą współczesną Polskę z elitami i tradycją II Rzeczypospolitej był  obecny na pokładzie ostatni Prezydent RP na uchodźstwie, Ryszard Kaczorowski.   Uczestnicy lotu do Smoleńska udawali się na uroczystości do Katynia, aby oddać hołd ofiarom masowych egzekucji w Lesie Katyńskim, Miednoje, Charkowie, Bykowni i Kuropatach dokonanych przez NKWD wiosną 1940 roku na rozkaz najwyższych władz Związku Sowieckiego. W mordzie katyńskim życie utracili polscy jeńcy wojenni: oficerowie, naukowcy, duchowni różnych wyznań, urzędnicy i funkcjonariusze, przedstawiciele wolnych zawodów i przedsiębiorcy – ówczesna elita II Rzeczpospolitej. Zbrodnia katyńska i tragedia smoleńska to dwa wydarzenia, które stanowią symbol tragicznych kart polskiej historii.   Katastrofa samolotu TU 154M sprawiła, że Prezydent Lech Kaczyński nie wygłosił swojego przemówienia przygotowanego na 70-lecie zbrodni katyńskiej.    „Sprawmy – napisał wówczas Prezydent  – by katyńska rana mogła się wreszcie zagoić i zabliźnić.”.   Przesłanie, które nie zostało wypowiedziane 10 kwietnia 2010 roku, wybrzmiewa dzisiaj, po dziesięciu latach, równie mocno.   Wydarzenia te wstrząsnęły milionami Polaków, jak również międzynarodową opinią publiczną. Uczestnicy tamtego lotu na zawsze pozostaną żywi w naszej pamięci.   Poniżej zamieszczone jest niewygłoszone w Katyniu przemówienia śp. Prezydenta Lecha Kaczyńskiego. Przemówienie pochodzi z wydawnictwa Kancelarii Prezydenta RP „Prezydent Rzeczypospolitej Polskiej Lech Kaczyński 2009-2010. Wystąpienia Listy Wywiady. Wybór” .                                                                         Biuro Rzecznika Prasowego                                                                Ministerstwo Spraw Zagranicznych

Milí priatelia, na budúci týždeň v stredu 8. apríla 2020 v čase 10:00 – 14:00 bude pre verejnosť otvorená knižnica Poľského inštitútu v Bratislave. Čitatelia môžu prísť vrátiť zapožičané knihy a požičať si nové. Odporúčame, aby ste váš zámer navštíviť našu knižnicu potvrdili e-mailom na adrese: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. document.getElementById('cloak2477699bc364e6ee29fb0eab1d7f891c').innerHTML = ''; var prefix = 'ma' + 'il' + 'to'; var path = 'hr' + 'ef' + '='; var addy2477699bc364e6ee29fb0eab1d7f891c = 'teresa.lukacova' + '@'; addy2477699bc364e6ee29fb0eab1d7f891c = addy2477699bc364e6ee29fb0eab1d7f891c + 'instytutpolski' + '.' + 'org'; var addy_text2477699bc364e6ee29fb0eab1d7f891c = 'teresa.lukacova' + '@' + 'instytutpolski' + '.' + 'org';document.getElementById('cloak2477699bc364e6ee29fb0eab1d7f891c').innerHTML += ''+addy_text2477699bc364e6ee29fb0eab1d7f891c+''; . Zároveň vás chceme informovať, že Poľský inštitút v Bratislave dodrží všetky hygienické nariadenia slovenských orgánov, a preto bude vstup do knižnice umožnený vždy len jednej osobe v rúšku a ochranných rukaviciach s dodržaním bezpečnej vzdialenosti od pracovníkov Poľského inštitútu prípadne ďalších záujemcov o vypožičanie literatúry.

  V utorok 24. marca 2020 si Poľsko po tretíkrát pripomína Národný pamätný deň Poliakov zachraňujúcich Židov počas nemeckej okupácie. V tento deň uplynie 76 rokov ako Nemci zavraždili hrdinskú rodinu Ulmovcov z podkarpatského regiónu, ale aj všetkých Židov, ktoré táto rodina ukrývala.   Tento sviatok je vyjadrením úcty pre všetkých Poliakov, ktorí prejavili milosrdenstvo a súcit a pomáhali Židom, ktorých systematicky vraždil nemecký okupant. Poliaci takto konali z rôznych pohnútok – z lásky k blížnemu, na základe učenia Cirkvi, občianskych povinností či z dôvodu obyčajnej ľudskej slušnosti. Bez ohľadu na to každý prejav pomoci pre skrývajúcich sa Židov bol vyjadrením najväčšieho hrdinstva, a to najmä v situácii, kedy za takúto pomoc hrozil trest smrti.   Pomoc mala nielen individuálny charakter, ale aj inštitucionálny – príkladom toho je pôsobnosť tajnej organizácie Rada pomoci Židom Żegota.   Poliaci zachraňujúci Židov boli, sú a musia byť vzorom a inšpiráciou – tu ide nielen o takmer 7 tisíc hrdinov, ktorých mená sú dnes známe, a ktorým udelil vyznamenanie izraelský inštitút Yad Vashem, ale aj o tisíce rodákov, ktorí ostali v anonymite alebo toto vyznamenanie nedostali. Dnes po desiatkach rokov už nie je možné tieto osobnosti identifikovať.   Jedným zo symbolov nemeckých zločinov, ktoré boli odvetou za záchranu Židov, je tragický osud rodiny Ulmovcov z Markowej v podkarpatskom regióne. Nemci túto rodinu zavraždili 24. marca 1944. V tento deň prišli o život Józef Ulma, jeho tehotná manželka Wiktoria, ich šesť maloletých detí, ako aj 8 skrývajúcich sa Židov z rodín Didnerovcov, Grünfeldovcov a Goldmanovcov.   Dnes sa v Markowej nachádza Múzeum Poliakov zachraňujúcich Židov – Múzeum rodiny Ulmovcov, ktoré bolo otvorené v roku 2016.

FaLang translation system by Faboba