Aktuality

  227. výročie prijatia Ústavy 3. mája   Za autorov Ústavy 3. mája 1791 sa považuje kráľ Stanisław II. August, veľký litovský maršalek Ignacy Potocki a o. Hugo Kołłątaj, predstaviteľ duchovenstva a filozof.   Prijatá ústava čerpala inšpiráciu z politických a spoločenských myšlienok európskeho osvietenstva a americkej ústavy z roku 1787. Tvorcovia poľskej ústavy do nej zakotvili aj to, že vláda nesmie slúžiť záujmom hŕstky ľudí, ale dobru celého národa. Dokument ústavy tvorilo 11 článkov. Prvý z nich určoval rímskokatolícke náboženstvo ako to dominantné, pričom tiež zabezpečoval slobodu vierovyznania a praktizovania príslušníkom iných náboženstiev. Piaty článok ústavy rozdeľoval moc na zákonodarnú, výkonnú  súdnu. Dvojkomorový Sejm (snem) schvaľoval zákony; výkonná moc mala byť v rukách kráľa a Stráže práv (Kráľovskej rady); súdna moc bola v rukách nezávislých súdov.   Deň ústavy bol ustanovený v roku 1919, pričom bol štátnym sviatkom do roku 1940. Počas druhej svetovej vojny a v období Poľskej ľudovej republiky bola oslava Dňa ústavy zakázaná. Až na základe zákona zo 6. apríla 1990 bol opäť tento sviatok zaradený do kalendára ako štátny sviatok.   Tlačový odbor Ministerstvo zahraničných vecí Poľskej republiky   ---   228. rocznica uchwalenia Konstytucji 3 Maja   Za autorów Konstytucji 3 Maja 1791 roku uważa się króla Stanisława II Augusta, wielkiego marszałka litewskiego Ignacego Potockiego oraz ks. Hugona Kołłątaja, duchownego i filozofa.   Uchwalona konstytucja czerpała inspirację z myśli politycznej i społecznej europejskiego oświecenia oraz amerykańskiej konstytucji z 1787 roku. Twórcy polskiej ustawy zasadniczej uznawali, że rząd musi służyć dobru całego narodu, a nie interesom nielicznych. Na dokument składało się 11 artykułów. Pierwszy z nich określał religię rzymskokatolicką jako dominującą, zapewniając jednocześnie wolność wyznania i praktyk wyznawcom innych religii. Artykuł V Konstytucji dzielił władzę na ustawodawczą, wykonawczą i sądową. Dwuizbowy Sejm uchwalał prawa; władza wykonawcza miała być w rękach króla i Straży Praw; sądownicza była w ręku niezawisłych sądów.   Dzień Konstytucji ustanowiono w 1919 roku i był świętem państwowym do 1940 roku. W czasie II wojny światowej oraz w czasach Polski Ludowej obchodzenie dnia 3 Maja było zabronione. Dopiero na mocy ustawy z 6 kwietnia 1990 przywrócono to święto państwowe.   Biuro Rzecznika Prasowego MSZ

  Deň vlajky Poľskej republiky Tento sviatok pripadá na 2. mája, kedy si Poliaci pripomínajú dlhú históriu bielo-červených národných farieb a s hrdosťou vystavujú vlajky zo svojich príbytkov.   Poľské národné farby majú ako jedny z mála na svete heraldický pôvod – pochádzajú z farieb erbu Poľského kráľovstva a erbu Litovského veľkokniežatstva. V poľskej symbolike pochádza biela farba od bieleho Orla, ktorý je štátnym znakom Poľska, a bielej farby Pahoni – rytiera cválajúceho na koni, ktorý je štátnym znakom Litvy. Obidva znaky sa nachádzajú na červených erbových štítoch. Na vlajke je biela farba umiestnená hore, a červené dole, pretože v poľskej heraldike je dôležitejšia farba znaku než pozadia.   Biela a červená farba boli po prvýkrát uznané za národné farby 3. mája 1792 na prvé výročie prijatia Ústavy 3. mája. Formálne ich uznal až Snem Poľského kráľovstva v roku 1831 počas novembrového povstania ako farby poľského štátu. Po znovuzískaní nezávislosti farebnú kompozíciu poľskej vlajky potvrdil Zákonodarný snem 1. augusta 1919.   Deň Poľskej vlajky sa ako sviatok oslavuje od roku 2004.   Tlačový odbor Ministerstvo zahraničných vecí Poľskej republiky   ---   Dzień Flagi Rzeczypospolitej Polskiej Święto flagi przypada 2 maja. Tego dnia Polacy wspominają długą historię biało-czerwonych barw narodowych i z dumą eksponują flagi na zewnątrz.   Polskie barwy narodowe jako jedne z nielicznych w świecie mają pochodzenie heraldyczne. Wywodzą się z barw herbu Królestwa Polskiego i herbu Wielkiego Księstwa Litewskiego. W symbolice polskiej flagi biel pochodzi od bieli Orła, będącego godłem Polski, i bieli Pogoni – rycerza galopującego na koniu, który jest godłem Litwy. Oba te godła znajdują się na czerwonych tarczach herbowych. Na fladze biel znalazła się u góry, a czerwień na dole, ponieważ w polskiej heraldyce ważniejszy jest kolor godła niż tła.   Barwy biała i czerwona zostały po raz pierwszy uznane za narodowe 3 maja 1792 roku, w pierwszą rocznicę uchwalenia Konstytucji 3 Maja. Formalnie zostały one przyjęte jako kolory państwa polskiego przez Sejm Królestwa Polskiego w 1831 roku podczas powstania listopadowego. Po odzyskaniu niepodległości wygląd polskiej flagi zatwierdził Sejm Ustawodawczy 1 sierpnia 1919 roku.   Dzień Flagi Rzeczypospolitej Polskiej jako święto obchodzony jest od 2004 roku.   Biuro Rzecznika Prasowego MSZ

Deň poľských diaspór a Poliakov žijúcich v zahraničí Tento deň, ktorý oslavujeme 2. mája, ustanovil Sejm Poľskej republiky v roku 2002. Za touto iniciatívou stálo uznanie „stáročnej snahy, práce a príspevku poľských diaspór a Poliakov žijúcich v zahraničí k znovuzískaniu nezávislosti Poľska, ako aj uznanie vernosti a spätosti s poľskosťou a pomoci vlasti v tých najťažších momentoch.“   Poľská vláda uznáva nezastupiteľnú úlohu poľských diaspór, a preto spoluprácu s týmto komunitami možno nájsť aj na zozname jej priorít. Minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz v marcovom vyhlásení v tomto roku zdôraznil v Sejme PR, že „by sme chceli, aby naši rodáci sa stali dôležitým spojencom vlády v propagácii poľského štátneho záujmu, poľskej kultúry a národnej pamäti, ako aj poľského historického naratívu.“   Veríme, že toto jubileum má veľký význam pre všetkých poľských rodákov – bez ohľadu na miesto, kde žijú, a najmä dnes sa v mysliach spájame s Poliakmi v zahraničí a ďakujeme im za všetku snahu, ktorú vyvinuli v prospech dobra krajiny.   Podľa údajov Ministerstva zahraničných vecí Poľska dnes žije v zahraničí okolo 20 miliónov Poliakov a osôb poľského pôvodu. Veľkú skupinu tvoria osoby, ktoré ostali na východných územiach po presune štátnych hraníc. Iní – súčasní emigranti – tvoria súčasnú poľskú diaspóru v západných krajinách. Najväčšou diaspórou je však tá americká. V roku 2012 iba v USA sa nachádzalo viac ako 9,6 milióna osôb, ktoré deklarovalo poľský pôvod.   Tlačový odbor Ministerstvo zahraničných vecí Poľskej republiky   ---   Dzień Polonii i Polaków za Granicą Dzień Polonii i Polaków za Granicą, obchodzony 2 maja, został ustanowiony przez Sejm RP w 2002 roku. Za tą inicjatywą stało uznanie „wielowiekowego dorobku i wkładu Polonii i Polaków za granicą w odzyskanie przez Polskę niepodległości, wierność oraz przywiązanie do polskości, a także pomoc Ojczyźnie w najtrudniejszych momentach”.   Polski rząd, uznając szczególną rolę Polonii, uważa współpracę ze środowiskami polonijnymi za jeden ze swoich priorytetów. Minister spraw zagranicznych Jacek Czaputowicz w exposé wygłoszonym w marcu tego roku w Sejmie RP podkreślił, że „chcielibyśmy, aby nasi rodacy stali się ważnym sojusznikiem rządu w promowaniu polskiej racji stanu, polskiej kultury i pamięci narodowej, polskiej narracji historycznej”.   Wierząc, iż jubileusz ten jest ważny dla wszystkich rodaków – niezależnie od miejsca, w którym żyją – szczególnie dziś łączymy się myślą z Polakami za granicą, dziękując im za działania na rzecz dobra naszego państwa.   Według danych MSZ, poza granicami Polski żyje dziś ok. 20 milionów Polaków i osób pochodzenia polskiego. Dużą grupę stanowią osoby, które pozostały na terenach wschodnich po przesunięciu granic państwa. Inni – współcześni emigranci – tworzą współczesną Polonię w krajach Zachodu. Największą diasporą jest Polonia amerykańska. W 2012 roku w samych Stanach Zjednoczonych ponad 9,6 mln osób zadeklarowało polskie pochodzenie.   Biuro Rzecznika Prasowego MSZ

    Pätnásť rokov členstva Poľska v EÚ   Dňa 1. mája 2004 došlo k najväčšiemu rozšíreniu Európskej únie v jej histórii. Poľsko, spolu so Slovenskom, Českom, Maďarskom, Litvou, Lotyšskom, Estónskom, Slovinskom, Cyprusom a Maltou vstúpilo do Európskej únie.   Vôbec prvým krokom bolo podpísanie Európskej dohody dňa 16. decembra 1991, na základe ktorej vznikol asociačný vzťah medzi Poľskom a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi. Symbolicky dňa 8. apríla 1993 v Aténach podala Vláda Poľskej republiky formálnu žiadosť o členstvo v Európskej únii. O štyri roky neskôr sa začali konkrétne prístupové rokovania – v referende o vstupe do EÚ, ktoré sa uskutočnilo 7. – 8. júna 2003, sa 77,45% Poliakov vyslovilo za členstvo v Európskej únii.   Poľsko je najľudnatejšou a najväčšou – pokiaľ ide o rozlohu – krajinou, ktorá vstúpila do EÚ po roku 2004. Poľskej ekonomike patrí šieste miesto v rebríčku HDP v rámci EÚ, a zároveň si udržiava jeden z najväčších rastov v celom Spoločenstve. Poľsko je aktívnym a dôležitým členom EÚ, zúčastňuje sa na najdôležitejších diskusiách na fóre Európskej únie – napríklad o budúcnosti EÚ či tiež o migračnej, klimatickej a ekonomickej politike. Členstvo Poľska posilňuje jeho pozíciu na medzinárodnej scéne, čo mu prináša mnoho ekonomických, politických a spoločenských výhod.   Vstup Poľska do Európskej únie bol zavŕšením snáh všetkých vlád, ktoré vznikli po víťazstve Solidarity v roku 1989. [...] Členstvo v Európskej únii natrvalo umožnilo modernizáciu nášho štátu, ekonomiky a našej zahraničnej politiky – povedal minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz vo svojom expozé, ktoré vyhlásil pred Sejmom PR dňa 14. marca 2019.   Tlačový odbor Ministerstvo zahraničných vecí Poľskej republiky   ---   Piętnaście lat członkostwa Polski w UE   W dniu 1 maja 2004 roku miało miejsce największe rozszerzenie Unii Europejskiej w historii. Polska, razem z Czechami, Słowacją, Węgrami, Litwą, Łotwą, Estonią, Słowenią, Cyprem i Maltą, wstąpiła do Unii Europejskiej.   Pierwszym krokiem było podpisanie 16 grudnia 1991 roku Układu Europejskiego ustanawiającego stowarzyszenie pomiędzy Polską a Wspólnotami Europejskimi i ich państwami członkowskimi. Symbolicznym momentem było złożenie 8 kwietnia 1994 roku w Atenach przez Rząd Rzeczypospolitej Polskiej formalnego wniosku o członkostwo w Unii Europejskiej. Cztery lata później rozpoczęły się właściwe negocjacje akcesyjne – w referendum akcesyjnym, które odbyło się 7-8 czerwca 2003 roku, 77,45% Polaków opowiedziało się za członkostwem w  Unii Europejskiej.   Polska jest najludniejszym i największym powierzchniowo krajem, który przystąpił do UE po 2004 roku. Polska gospodarka jest szósta według wartości PKB w Unii Europejskiej, jednocześnie zachowując jedno z najwyższych poziomów wzrostu we Wspólnocie. Polska jest aktywnym i ważnym członkiem UE, uczestnicząc w najważniejszych debatach toczących się na forum Unii Europejskiej nt. przyszłości UE, polityki migracyjnej, klimatycznej i gospodarczej. Członkostwo Polski umacnia pozycję Rzeczypospolitej na arenie międzynarodowej przynosząc wiele korzyści gospodarczych, politycznych i społecznych.   Przystąpienie Polski do Unii Europejskiej było zwieńczeniem starań wszystkich rządów utworzonych po zwycięstwie Solidarności w 1989 roku. […] Członkostwo w Unii Europejskiej stało się trwałą płaszczyzną modernizacji naszego państwa, naszej gospodarki i naszej polityki zagranicznej – mówił minister spraw zagranicznych Jacek Czaputowicz w swoim exposé wygłoszonym przed Sejmem RP 14 marca 2019 roku.   Biuro Rzecznika Prasowego MSZ

Milí návštevníci Poľského inštitútu, v súvislosti so skutočnosťou, že dni 1. – 3. mája 2019 sú v Poľsku dňami pracovného pokoja, bude Poľský inštitút v Bratislave v tomto termíne zatvorený. Všetkých pozývame opäť k nám v pondelok 6. mája. Za pochopenie ďakujeme.

  Poľský inštitút v Bratislave a mesačník Monitor Polonijny pozývajú deti a mládež, aby sa zúčastnili výtvarnej súťaže s názvom:  S čím fajn sa vám spája Poľsko? Slovo „fajn“. Slovo, ktoré sa dá použiť na všetko, a z ktorého vyžarujú priam osobné, dobré emócie. Poľsko môžeme poznať vďaka rodine, priateľom či známym, ktorí bývajú v Poľsku. No môžeme poznať aj poľské mestá, pamiatky, regióny, zaujímavé rekreačné a kultúrne miesta, a rovnako aj poľské knihy, filmy, hudbu či tradície, zvyky a jedlá. To všetko môže byť fajn. S čím fajn sa však spája Poľsko práve vám? Je to vari rodisko vašich starých rodičov či iných členov rodiny? Je to miesto, kde ste boli, a ktoré sa vám páči? Alebo je to miesto, kam chodíte na dovolenku či prázdniny? A možno je to poľská hračka, rozprávka, kniha či azda trpaslík alebo škriatok? Poľská pesnička alebo film? Poznáte nejaký fajn predmet, s ktorým si spájate Poľsko? V tomto roku to všetko môžete predstaviť vo svojej práci – nakresliť, namaľovať či nalepiť.

  Minister zahraničných vecí Poľskej republiky vyhlasuje súťaž o najlepšiu cudzojazyčnú publikáciu propagujúcu históriu Poľska a o najlepšiu publikáciu v poľskom jazyku zameranú na históriu poľskej diplomacie, ktoré boli vydané v roku 2018. Historici môžu prihlasovať svoje práce do 30. júna 2019.   Do súťaže je možné prihlásiť knižné publikácie, vedecké monografie, populárno-náučné publikácie a bibliografie – na ktorých sa autorsky podieľali najviac 3 autori. Pre víťaza súťaže v kategórii najlepšia cudzojazyčná publikácia propagujúca históriu Poľska je určená peňažná odmena vo výške 10 tisíc eur, pre víťaza v kategórii najlepšia publikácia zameraná na históriu poľskej diplomacie – 20 tisíc zlotých. Ceny v súťaži udelí minister zahraničných vecí Poľskej republiky na návrh Rady historickej diplomacie.   Pravidlá prihlasovania publikácií: - Podmienkou účasti v súčaži je zaslanie prác v termíne do 30. júna 2019 (rozhoduje dátum prijatia zásielky na Ministerstve zahraničných vecí Poľskej republiky). - Práce do súťaže je potrebné prihlásiť v podobe 3 exemplárov, pričom – pokiaľ je to možné – je potrebné priložiť publikované recenzie, posudky a vydavateľské recenzie. - Do aktuálneho ročníka súťaže je možné prihlásiť iba práce vydané v roku 2018. - Publikácie je potrebné poslať na adresu: Ministerstwo Spraw Zagranicznych Departament Dyplomacji Publicznej i Kulturalnej Al. J. Ch. Szucha 23, 00-580 Warszawa na obálke je potrebné uviesť: Konkurs Historyczny Ministra SZ alebo podať v podateľni Ministerstva zahraničných vecí, vchod od ul. Litewskej, v pracovnej dobe 8.15 – 16.15 od pondelka do piatka. - Ministerstvo zahraničných vecí PR spätne neposiela exempláre publikácií prihlásených do súťaže. - Otázky súvisiace so súťažou je potrebné zasielať na adresu sekretariátu: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. document.getElementById('cloak98a1cdded83c768faa5aa25d36bcde3d').innerHTML = ''; var prefix = 'ma' + 'il' + 'to'; var path = 'hr' + 'ef' + '='; var addy98a1cdded83c768faa5aa25d36bcde3d = 'ddpk.sekretariat' + '@'; addy98a1cdded83c768faa5aa25d36bcde3d = addy98a1cdded83c768faa5aa25d36bcde3d + 'msz' + '.' + 'gov' + '.' + 'pl'; var addy_text98a1cdded83c768faa5aa25d36bcde3d = 'ddpk.sekretariat@msz.gov.pl ';document.getElementById('cloak98a1cdded83c768faa5aa25d36bcde3d').innerHTML += ''+addy_text98a1cdded83c768faa5aa25d36bcde3d+''; s názvom Historická súťaž ministra zahraničných vecí PR - Základným kritériom posúdenia prác bude meritórna hodnota publikácie z pohľadu realizácie poľskej zahraničnej politiky. - Podrobné pravidlá súťaže sú uvedené vo Výnose č. 24 Ministerstva zahraničných vecí Poľskej republiky zo dňa 18. júla 2017 o Historickej súťaže ministra zahraničných vecí (spolu s prílohami).

V nedeľu 24. marca 2019 si Poľsko po druhýkrát pripomína Národný pamätný deň Poliakov zachraňujúcich Židov počas nemeckej okupácie. V tento deň uplynie presne 75 rokov ako Nemci zavraždili hrdinskú rodinu Ulmovcov z podkarpatského regiónu, ale aj všetkých Židov, ktoré táto rodina ukrývala.     Tento sviatok je vyjadrením úcty pre všetkých Poliakov, ktorí prejavili milosrdenstvo a súcit a pomáhali Židom, ktorých systematicky vraždil nemecký okupant. Poliaci takto konali z rôznych pohnútok – z lásky k blížnemu, na základe učenia Cirkvi, občianskych povinností či z dôvodu obyčajnej ľudskej slušnosti. Bez ohľadu na to každý prejav pomoci pre skrývajúcich sa Židov bol vyjadrením najväčšieho hrdinstva, a to najmä v situácii, kedy za takúto pomoc hrozil trest smrti.

Inštitút hudby a tanca organizuje pod patronátom ministra kultúry a národného dedičstva Poľskej republiky prvý ročník Medzinárodnej súťaže poľskej hudby Stanisława Moniuszka v Rzeszówe. Jej cieľom je popularizácia poľskej hudby na svete, ako aj diela Stanisława Moniuszka a ďalších vynikajúcich poľských skladateľov 19. a 20. storočia.

    „Vojna sa neskončila [...]. Nikdy nebudeme súhlasiť, aby sme žili v inom ako v absolútne suverénnom, nezávislom a spravodlivom Poľskom štáte [...]. Toto je môj posledný rozkaz. Ďalšiu prácu a činnosť vykonávajte v duchu znovuzískania plnej nezávislosti štátu,“ písal posledný veliteľ Armie Krajowej gen. Leopold Okulicki pseudonym „Niedźwiadek“ v rozlúčkovom rozkaze pre dôstojníkov a vojakov AK v januári 1945. Mnohí jeho podriadení poslúchli vodcu a nepoložili zbrane ani po konci druhej svetovej vojny. Pokračovali v boji za skutočne slobodnú vlasť.

FaLang translation system by Faboba