Aktuality

  Vydavateľstvo Wydawnictwo Dwie Siostry ohlasuje už tretí ročník medzinárodnej súťaže na vytvorenie návrhov ilustrovanej detskej knihy JASNOWIDZE 2018.    Súťaž sa teší veľkému záujmu tvorcov z Poľska a ďalších krajín, do prvých dvochh ročníkov bolo prihlásených spolu takmer 1000 projektov z celého sveta. Súťaž si kladie za cieľ prebúdzať skrytý potenciál u mladých tvorcov, starať sa o estetickú  a editorskú kvalitu detských knižiek, zadefinovať najvyšší štandard v tejto oblasti, podporiť rozvoja poľskej detskej knihy a jej medzinárodný ohlas.

  Filmový projekt celovečerného hraného filmu ĽUDSKÁ TVÁR inšpirovaného životom Alexandra Dubčeka bude režírovať svetoznámy režisér a scenárista LORDAN ZAFRANOVIĆ, ktorý sa spolu so svetovo uznávaným filmárom KRZYSZTOFOM ZANUSSIM osobne zúčastnili dňa 10.10.2018 na tlačovej konferencii v Bratislave.

  V nedeľu 14. októbra si pripomenieme 75. výročie povstania väzňov v nemeckom nacistickom vyhladzovacom tábore v Sobibóre. Na tlačovej konferencii Jarosław Sellin, štátny tajomník Ministerstva kultúry a národného dedičstva Poľskej republiky, povedal: „Vyhladzovacie tábory sú najhrôzostrašnejším dedičstvom z čias druhej svetovej vojny, je to nemecké dedičstvo, situované v hraniciach dnešného poľského štátu. Našou povinnosťou – nielen poľskou, ale univerzálnou – je snaha o to, aby sa na tieto miesta nezabudlo, aby sme si ich neustále pripomínali.“ Predstavil tiež program slávností s účasťou predstaviteľov všetkých štátov, ktorých občania boli zavraždení v tábore Sobibór. Počas týchto slávností bude posmrtne vyznamenaný Rytierskym krížom radu Polonia Restituta Leon Lejb Felhendler, poľský Žid, ktorý stál za začiatkom táborovej konšpirácie. Bude tiež predstavený album „Získané z popola“, ktorý predstavuje veci obetí nájdené počas archeologického výskumu územia tábora. J. Sellin potvrdil, že na jeseň roku 2020 by mala byť dokončená montáž stálej expozície v táborovom múzeu Sobibór.     Vyhladzovací tábor v Sobibóre fungoval v štruktúrach „Aktion Reinhardt“ od mája 1942 do októbra 1943. Bolo v ňom zavraždených okolo 170 tisíc Židov, najmä z Poľska, Holandska a Slovenska. Medzi obeťami boli tiež českí, francúzski, nemeckí, bieloruskí Židia a židovskí zajatci zo Sovietskej armády. 14. októbra 1943 došlo v tábore Sobibór do povstania a masového úteku väzňov. Táto udalosť bola okrem povstania vo varšavskom gete a vzbure v Treblinke jedným z najvýznamnejších prejavov odporu Židov počas druhej svetovej vojny.   ---   75. rocznica powstania więźniów w niemieckim nazistowskim obozie zagłady w Sobiborze   14 października obchodzona będzie 75. rocznica powstania więźniów w niemieckim nazistowskim obozie zagłady w Sobiborze. Na konferencji prasowej ja poprzedzającej, Jarosław Sellin, sekretarz stanu w polskim Ministerstwie Kultury i Dziedzictwa Narodowego powiedział: „Obozy zagłady to najbardziej koszmarne dziedzictwo z czasów II wojny światowej, niemieckie dziedzictwo, ale ulokowane w granicach dzisiejszego państwa polskiego. Naszym obowiązkiem – nie tylko polskim, ale uniwersalnym – jest dbanie o to, żeby te miejsca nie zostały zapomniane, żeby były właściwie upamiętniane”. Zapowiedział program uroczystości z udziałem przedstawicieli wszystkich państw, których obywatele zostali zamordowani w obozie w Sobiborze. Podczas tych uroczystości Krzyżem Komandorskim Orderu Odrodzenia Polski zostanie pośmiertnie udekorowany Leon Lejb Felhendler, polski Żyd, który dał początek obozowej konspiracji. Przedstawiony zostanie także album „Wydobyte z popiołów”, przedstawiający rzeczy ofiar znalezione podczas badań archeologicznych terenu obozu. J.Sellin potwierdził, iż wiosną 2020 r. powinien zostać zakończony montaż stałej ekspozycja w muzeum obozu w Sobiborze.   Obóz zagłady w Sobiborze funkcjonował w strukturach "Aktion Reinhardt" od maja 1942 r. do października 1943 r. Zamordowano w nim ok. 170 tys. Żydów, głównie z Polski, Holandii i Słowacji. Wśród ofiar byli również Żydzi czescy, francuscy, niemieccy, białoruscy oraz Żydzi-jeńcy z Armii Radzieckiej. 14 października 1943 r. w obozie w Sobiborze doszło do powstania i masowej ucieczki więźniów. Wydarzenie to było jednym z najważniejszych, obok powstania w getcie warszawskim i buntu w Treblince, przejawów oporu Żydów podczas II wojny światowej.

5. – 7. 10. www.polskazobaczwiecej.pl   V prvý októbrový víkend odporúčame výlet do Poľska! V tento víkend sa totiž uskutoční akcia Poľsko – aby ste videli viac! Víkend za polovičnú cenu – presne 661 partnerov pripravilo jedinečné cenové ponuky, vďaka ktorým sa pricestovať do Poľska skutočne oplatí. V ponuke nájdete hotely, múzeá a galérie, rezervačné portály, prepravcu PLL LOT, mnoho múzeí a iných turistických atrakcií. Počas minulých ročníkov akciu využilo až 132 tisíc turistov. Vybrané miesta a partnerov podujatia nájdete pomocou mapy alebo vyhľadávača na internetovej stránke www.polskazobaczwiecej.pl, kde sa dozviete viac o aktuálnej mimoriadnej ponuke zahŕňajúcej aj poľsko-slovenské pohraničie.

Počas posledného zasadnutia Slovensko-poľskej komisie humanitných vied bolo prezentované ďalšie, už šestnáste číslo periodika Kontakty, ktorého vydavateľom je práve komisia. Aktuálne Kontakty nesú názov Stredná Európa v optike Poliakov a Slovákov. Okrem informácií o práci komisie zahŕňa texty, ktoré prezentovali účastníci medzinárodnej vedeckej konferencie s rovnakým názvom sprevádzajúcej minuloročné jubilejné 20. zasadnutie v Košiciach (27. – 30. septembra 2017). Tu nájdete sken obálky a obsahu Kontaktov XVI. Zborník si môžete prečítať aj v čitárni Poľského inštitútu v Bratislave, ako aj na univerzitách v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a Nitre.   ___   Podczas ostatniego posiedzenia Polsko-Słowackiej Komisji Nauk Humanistycznej światło dzienne ujrzał kolejny, już szesnasty numer jej periodyku Kontakty. Nosi on tytuł Europa Środkowa w optyce Polaków i Słowaków. Poza informacją o pracach komisji, zawiera on teksty wygłoszone podczas międzynarodowej konferencji naukowej, pod takim właśnie tytułem, która towarzyszyła jubileuszowemu, 20. posiedzeniu w Koszycach  (27-30 września 2017 r.). Zamieszczamy skan okładki i spisu treści Kontaktów XVI. Czasopismo można przeczytać w czytelni Instytutu Polskiego, będzie także dostępne na uniwersytetach w Bratysławie, Bańskiej Bystrzycy, Preszowie i Nitrze.

26. 9. – 31. 10. www.be2can.eu Be2Can je „efektívny filmový vyhľadávač“, žatva toho najlepšieho, čo tento rok ponúkli 3 najdôležitejšie filmové festivaly v Berlíne, Benátkach a Cannes. Prehliadka Be2Can predstaví v slovenských kinách aj 2 poľské filmy. Presné termíny a miesta projekcií nájdete na internetovej stránke prehliadky.

 
Monumentálna inscenácia Môj boj súboru TR Warszawa otvára dnes, v piatok 28. septembra večer, Medzinárodný festival Divadelná Nitra 2018. Knižnú ságu Karla Ove Knausgårda s rozsahom takmer 3 600 strán adaptoval v spolupráci s jedným z najvýznamnejších poľských divadelných súborov Michał Borczuch. Podľa jedného z kurátorov festivalového programu Jána Šimka nepripravil vyhľadávaný režisér klasickú dramatizáciu, ale inscenáciu, v ktorej kladie otázky, aké už román položiť nemohol.   „Začali sme workshopmi s vybranými čitateľmi knihy. Konali sa približne pol roka pred prvými skúškami. Zúčastnili sa ich aj herci. Rozprávali sme sa o tom, čo pre nás táto kniha znamená, ale aj o našej minulosti, o súkromnom živote. Potom sa objavil hlavný náčrt scenára, ale ďalej sme čítali rôzne úryvky alebo si herci vyberali nové úryvky – tak sme menili scenár až do poslednej chvíle,“ popisuje Borczuch, ako inscenácia vznikala.

26. 9. – 31. 10. www.be2can.eu   Be2Can je „efektívny filmový vyhľadávač“, žatva toho najlepšieho, čo tento rok ponúkli 3 najdôležitejšie filmové festivaly v Berlíne, Benátkach a Cannes. Prehliadka Be2Can predstaví v slovenských kinách aj 2 poľské filmy. Presné termíny a miesta projekcií nájdete na internetovej stránke prehliadky.   Tvár (rež. Marłgorzata Szumowska, Twarz, 2018, 91 min.) Hlavný hrdina Tváre – malomestský čudák a excentrik Jacek – miluje heavy metal, svoje dievča, malé auto a svojho psa. Pracuje na stavenisku, kde má vyrásť najvyššia socha Ježiša na svete. Keď sa nečakane zmrzačí pri tragickej nehode, obrátia sa k nemu oči celej krajiny – Jacek sa totiž stane prvým občanom Poľska, ktorý podstúpi transplantáciu tváre. Tvár je nespútaná, nekonvenčná bájka o vnútornej sile a kráse, v ktorej sa virtuózne kĺbi realizmus, fantazijné prvky a čierny humor. Szumowska zámerne pracuje s rozvoľnenou štruktúrou, ktorej nevyspytateľnosť ešte umocňuje rafinovanou hrou s ostrením. Výsledkom je nekompromisná, ale zároveň mimoriadne zábavná štúdia krízy identity, v ktorej sa umne prepína z komisnej frašky do uštipačného spoločenského komentára.   Veža. Jasný deň. (rež. Jagoda Szełc, Wieża. Jasny dzień., 2018, 106 min.) Mula žije so svojim manželom, chorou matkou a dcérou Ninou v dome na vidieku. Počas víkendu, keď má ísť Nina na sväté prijímanie, k nim prichádza brat, jeho rodina a taktiež Kaja – biologická matka Niny a mladšia sestra Muly, ktorá zmizla pred šiestimi rokmi. Rodina začína veriť na zmierenie, ale Mula sa obáva, že si Kaja prišla vziať dcéru späť. Mulin strach a frustrácie sa stupňujú až do tej miery, že sa rozhodne svojej sestry zbaviť. V deň prijímania sa sestry symbolicky zmieria – je tu ale ešte jeden dôležitejší dôvod, prečo sa Kaja vrátila…

    17. septembra 1939 v súlade s obsahom tajného protokolu Paktu Ribbentrop-Molotov, ktorý uzatvorila Tretia nemecká ríša a Sovietsky zväz 23. augusta 1939, sovietske vojská vkročili na územie Poľska. Sovietsko-nemecká dohoda obsahovala aj plán rozdelenia územia Poľskej republiky medzi dva totalitné štáty. V Pakte sa ZSSR zaväzovalo podporiť Nemecko vo vojenských operáciách proti Poľsku.   Zámienkou pre začiatok sovietskej invázie do Poľska bolo uznanie neexistencie poľského štátu sovietskou vládou v dôsledku nemeckej agresie a následného odchodu vlády Poľskej republiky z Varšavy. Sovietski predstavitelia zároveň považovali dovtedajšie bilaterálne zmluvy za neplatné, okrem iného aj poľsko-sovietsku dohodu o neútočení z roku 1932. V skutočnosti sa do 17. septembra poprední štátni predstavitelia Poľska aj naďalej nachádzali na poľskom území, a napríklad prezident Ignacy Mościcki označil vo svojom vyhlásení postup Sovietskeho zväzu za akt agresie. Takéto konanie ZSSR bolo bezpochyby narušením bilaterálnych zmlúv a medzinárodného práva.   Sovietske vojská sa stretli s odporom z poľskej strany – napríklad vo Vilniuse, Hrodne a Ľvove. V týchto mestách, ako aj na území všetkých východných vojvodstiev II. Poľskej republiky dochádzalo k početným útokom na poľských vojenských zajatcov, ako aj na civilné obyvateľstvo. S cieľom ospravedlniť inváziu starostlivosťou o bezpečnosť bieloruského a ukrajinského obyvateľstva sovietske úrady otvorene vyzývali predstaviteľov týchto národností k útokom na Poliakov.   Spolu s oddielmi sovietskeho vojska sa na územie II. Poľskej republiky dostali aj špeciálne oddiely NKVD, ktorých úlohou bola likvidácia štruktúr poľského štátu a potenciálneho odbojového hnutia. S týmto cieľom dochádzalo na území okupovanom ZSSR k masovému zatýkaniu a popravám predstaviteľov vyšších spoločenských vrstiev. V rozpore s vojnovými zvykmi a dohodami väčšina dôstojníkov Poľského vojska v sovietskom zajatí padla za obeť Katynského masakra. Stovky tisíc Poliakov bolo deportovaných do Sovietskeho zväzu (predovšetkým na Sibír a do Kazachstanu). Opakovane sa zdôrazňoval motív definitívnej likvidácie poľského štátu a pripojenia obsadeného územia k sovietskemu štátu.   Vstup sovietskych vojsk na územie Poľska urýchlilo rozhodnutie poľskej vlády o opustení krajiny v noci zo 17. na 18. septembra 1939. Následne boli vytvorené štátne a vojenské štruktúry Poľskej republiky v exile s prezidentom Poľskej republiky Władysławom Raczkiewiczom na čele. Tak isto sa zachovala inštitucionálna kontinuita, vďaka ktorej mohlo Poľské vojsko pokračovať v bojoch v zahraničí.   Prehraná Poľská obranná vojna v roku 1939 neukončila odbojové aktivity na území Poľska. Napriek represiám oboch okupantov už 27. septembra 1939 bola ustanovená Služba pre víťazstvo Poľska. Tajné štruktúry poľského odbojového hnutia umožnili vytvoriť najväčší podzemný štát v okupovanej Európe. Následkom dvoch zločineckých totalitných režimov bolo uskutočnené rozloženie Poľska, ktoré ostalo v boji napokon osamotené. Na okupovanom poľskom území sa začalo masové vyhladzovanie obyvateľstva prakticky až do konca druhej svetovej vojny v roku 1945.   Druhá svetová vojna bola jednou z najtraumatickejších udalostí v histórii Poľska. Dodnes jej následky majú značný vplyv na poľskú zahraničnú politiku. Napriek tomu, že od septembra 1939 prešlo už viac ako 79 rokov, Poliaci ako národ ostávajú mimoriadnym strážcom pamäti na tieto udalosti. Vojna, ktorá sa začala na svitaní 1. septembra 1939 útokom Tretej nemeckej ríše na Poľskú republiku, bola najbarbarskejším a najvražednejším konfliktom v histórii celého sveta – či už pre desiatky miliónov obetí, obrovské materiálne straty, ale aj vzhľadom na absolútne porušenie všetkých morálnych a etických noriem a princípov.   ---   79. rocznica wkroczenia wojsk sowieckich na teren Polski   17 września 1939 roku, wypełniając postanowienia tajnego protokołu do Paktu Ribbentrop-Mołotow zawartego między III Rzeszą Niemiecką a Związkiem Sowieckim 23 sierpnia 1939 roku, wojska sowieckie wkroczyły na terytorium Polski. W sowiecko-niemieckim porozumieniu zaplanowano podział terytorium RP między dwa totalitarne państwa. W Pakcie ZSRS zobowiązał się do wsparcia Niemiec w działaniach wojennych przeciwko Polsce.   Pretekstem do rozpoczęcia inwazji sowieckiej na Polskę miało być uznanie przez rząd sowiecki faktu nieistnienia państwa polskiego w konsekwencji agresji niemieckiej i spodziewanego opuszczenia przez rząd RP Warszawy. Tym samym władze sowieckie uznawały za nieważne dotychczasowe umowy dwustronne, m.in. polsko-sowiecki układ o nieagresji z 1932 roku. W rzeczywistości do 17 września naczelne władze RP nadal znajdowały się na terenie Polski, zaś w swoim orędziu prezydent Ignacy Mościcki określił poczynania Związku Sowieckiego jako akt agresji. Bez wątpienia takie działania ZSRS były pogwałceniem umów dwustronnych i prawa międzynarodowego.   Wojska sowieckie napotkały na opór ze strony polskiej m.in. w Wilnie, Grodnie i Lwowie. W tych miastach, jak i na terenie wszystkich wschodnich województw II Rzeczpospolitej, miały miejsce liczne akty sowieckiej przemocy wobec polskich jeńców wojennych, jak i ludności cywilnej. Dla usprawiedliwienia inwazji troską o bezpieczeństwo ludności białoruskiej i ukraińskiej, władze sowieckie otwarcie zachęcały przedstawicieli tych narodowości do ataków na Polaków.   Wraz z regularnymi oddziałami wojska sowieckiego na terytorium II RP rozpoczęły działalność oddziały specjalne NKWD, których zadaniem była likwidacja struktur państwa polskiego i potencjalnego ruchu oporu. W tym celu na okupowanym przez ZSRS terytorium dokonywano masowych aresztowań i egzekucji przedstawicieli wyższych warstw społeczeństwa. Z naruszeniem wojennych zwyczajów i konwencji większość wziętych do niewoli sowieckiej oficerów Wojska Polskiego padło ofiarą Zbrodni Katyńskiej. Setki tysięcy Polaków deportowano w głąb Związku Sowieckiego (nade wszystko na Syberię i do Kazachstanu). Wielokrotnie formułowanym celem tych działań była chęć ostatecznej likwidacji państwa polskiego i włączenie zajętych terenów do państwa sowieckiego.   Wkroczenie wojsk sowieckich na teren Polski przyśpieszyło decyzję rządu polskiego o opuszczeniu kraju w nocy z 17 na 18 września 1939 roku, czego skutkiem było zorganizowanie struktur państwowych oraz militarnych RP na Uchodźctwie z Prezydentem RP Władysławem Raczkiewiczem na czele. Tym samym została zachowana ciągłość instytucjonalna pozwalająca na kontynuowanie walki przez Wojsko Polskie za granicą.   Przegrana wojny obronnej Polski 1939 roku nie zakończyła walki na terenie kraju. Pomimo represji ze strony obu okupantów, już 27 września 1939 roku powołana do życia została Służba Zwycięstwu Polski. Tajne struktury polskiego ruchu oporu pozwoliły utworzyć największe w okupowanej Europie państwo podziemne. Konsekwencją działań dwóch zbrodniczych totalitaryzmów był rozbiór osamotnionej w walce Polski. Na okupowanych ziemiach polskich rozpoczęto masową eksterminację zamieszkującej je ludności, trwającą praktycznie do zakończenia II Wojny Światowej w 1945 roku.   II Wojna Światowa była jednym z najbardziej traumatycznych wydarzeń w historii Polski. Do dziś jej następstwa mają znaczący wpływ na polską politykę zagraniczną. Mimo, że od września 1939 minęło już ponad 79 lat, Polacy jako naród pozostają szczególnym strażnikiem pamięci o tych wydarzeniach. Wojna, która rozpoczęła się o świcie 1 września 1939 roku, wraz z atakiem III Rzeszy Niemieckiej na Rzeczpospolitą Polską, była najbardziej barbarzyńskim i ludobójczym konfliktem w historii świata. Nie ma sobie równych zarówno z powodu dziesiątków milionów ofiar, olbrzymich zniszczeń materialnych, ale również z uwagi na całkowite złamanie wszystkich norm moralnych i etycznych.  

FaLang translation system by Faboba