Aktuality

Košice, júl/august www.sacsac.org   Otvorená mestská galéria (Open Mural Gallery) je výstavný priestor na fasádach obytných domov v Košiciach. Galériu tvoria monumentálne maľby od velikánov súčasného svetového muralizmu. Cieľom tohto projektu je rekultivovať mestský priestor a zároveň propagovať street art. V roku 2019 bude jeden z muralov na košickej budove realizovať poľský umelec Wojciech Kołacz aka Otecki, ktorý sa zaoberá grafikou a ilustráciou. Svoje muraly má napríklad na budovách v mestách Lodž, Kostrzyn nad Odrą a Łęczyca. Sledujte v letných mesiacoch v Košiciach budovu na Ladožskej 7.

V apríli 2019 Poľský inštitút v Bratislave pripravil študijnú cestu do Varšavy pre študentov, ktorí študujú poľský jazyk. V rámci návštevy hlavného mesta Poľska mali študenti možnosť navštíviť mnohé múzea vrátane Múzea histórie poľských Židov POLIN, Múzea Varšavského povstania a Národného múzea. Ďalej navštívili aj Kráľovsky zámok, park Łazienki Królewskie, Centrum vedy Kopernik a filmové ateliéry.
Okrem toho študenti súťažili o najzaujímavejšiu fotografiu z tohto pobytu. Víťazkou súťaže sa stáva Terézia Királyová z Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá zachytila jarné čaro parku v „Kráľovských kúpeľoch“. 
Gratulujeme!  

  V júni 2019 uplynie 30 rokov od dôležitej udalosti – volieb do Sejmu a Senátu, teda dolnej a hornej komory poľského parlamentu, ktoré sa v Poľsku konali 4. júna 1989. Stali sa symbolom pádu komunizmu v Poľsku a začiatkom politických, ekonomických a spoločenských zmien. Následne vlna zmien zasiahla všetky štáty strednej Európy, čo spôsobilo pád sovietskeho bloku, vďaka čomu národy získali slobodu, demokraciu a prístup k trhovej ekonomike.

Slávnostné otvorenie 13. Festivalu „Hudba zakliata v dreve”  26.05.2019, o 18:00 Stary Sącz - Námestie: Hrdza a tanečníci Bardfa (SK)   Malopoľská turistická organizácia pozýva na 13. ročník festivalu „Hudba zakliata v dreve“. Slávnostné otvorenie podujatia sa uskutoční 26. mája na námestí v Starom Sączi. Hudobné leto na Ceste drevenej architektúry slávnostne otvorí hudobná skupina Hrdza, ktorá vznikla v roku 1999 v Prešove. Repertoár kapely je založený najmä na originálnych hudobných myšlienkach lídra Slavomíra Gibartiho, ktorého skladby nadväzujú na témy tradičnej slovenskej hudby, ale sú založené na súčasných aranžmánoch rockovej hudby, folku a popovej hudby. Koncert bude obohatený o vystúpenia tanečnej skupiny Bardfa. Počas nasledujúcich troch mesiacov navštívime najkrajšie časti Malopoľska a spoznáme jedinečné dedičstvo Cesty drevenej architektúry vrátane kostolov zo Zoznamu UNESCO. Vypočujeme si umelcov prezentujúcich rôzne hudobné žánre a štýly. Už po štvrtýkrát v rámci koncertnej výmeny sa stretneme s umelcami, ktorí sú spojení s festivalom FARBY POĽSKA, ktorého organizátorom je Lodžská filharmónia Artura Rubinsteina. Aj tento rok jeden z koncertov bude venovaný najmladším a dva koncerty budú spojené s tancom.     www.facebook.com/MuzykaZakletaWDrewnie www.facebook.com/drewniana.malopolska    

  227. výročie prijatia Ústavy 3. mája   Za autorov Ústavy 3. mája 1791 sa považuje kráľ Stanisław II. August, veľký litovský maršalek Ignacy Potocki a o. Hugo Kołłątaj, predstaviteľ duchovenstva a filozof.   Prijatá ústava čerpala inšpiráciu z politických a spoločenských myšlienok európskeho osvietenstva a americkej ústavy z roku 1787. Tvorcovia poľskej ústavy do nej zakotvili aj to, že vláda nesmie slúžiť záujmom hŕstky ľudí, ale dobru celého národa. Dokument ústavy tvorilo 11 článkov. Prvý z nich určoval rímskokatolícke náboženstvo ako to dominantné, pričom tiež zabezpečoval slobodu vierovyznania a praktizovania príslušníkom iných náboženstiev. Piaty článok ústavy rozdeľoval moc na zákonodarnú, výkonnú  súdnu. Dvojkomorový Sejm (snem) schvaľoval zákony; výkonná moc mala byť v rukách kráľa a Stráže práv (Kráľovskej rady); súdna moc bola v rukách nezávislých súdov.   Deň ústavy bol ustanovený v roku 1919, pričom bol štátnym sviatkom do roku 1940. Počas druhej svetovej vojny a v období Poľskej ľudovej republiky bola oslava Dňa ústavy zakázaná. Až na základe zákona zo 6. apríla 1990 bol opäť tento sviatok zaradený do kalendára ako štátny sviatok.   Tlačový odbor Ministerstvo zahraničných vecí Poľskej republiky   ---   228. rocznica uchwalenia Konstytucji 3 Maja   Za autorów Konstytucji 3 Maja 1791 roku uważa się króla Stanisława II Augusta, wielkiego marszałka litewskiego Ignacego Potockiego oraz ks. Hugona Kołłątaja, duchownego i filozofa.   Uchwalona konstytucja czerpała inspirację z myśli politycznej i społecznej europejskiego oświecenia oraz amerykańskiej konstytucji z 1787 roku. Twórcy polskiej ustawy zasadniczej uznawali, że rząd musi służyć dobru całego narodu, a nie interesom nielicznych. Na dokument składało się 11 artykułów. Pierwszy z nich określał religię rzymskokatolicką jako dominującą, zapewniając jednocześnie wolność wyznania i praktyk wyznawcom innych religii. Artykuł V Konstytucji dzielił władzę na ustawodawczą, wykonawczą i sądową. Dwuizbowy Sejm uchwalał prawa; władza wykonawcza miała być w rękach króla i Straży Praw; sądownicza była w ręku niezawisłych sądów.   Dzień Konstytucji ustanowiono w 1919 roku i był świętem państwowym do 1940 roku. W czasie II wojny światowej oraz w czasach Polski Ludowej obchodzenie dnia 3 Maja było zabronione. Dopiero na mocy ustawy z 6 kwietnia 1990 przywrócono to święto państwowe.   Biuro Rzecznika Prasowego MSZ

  Deň vlajky Poľskej republiky Tento sviatok pripadá na 2. mája, kedy si Poliaci pripomínajú dlhú históriu bielo-červených národných farieb a s hrdosťou vystavujú vlajky zo svojich príbytkov.   Poľské národné farby majú ako jedny z mála na svete heraldický pôvod – pochádzajú z farieb erbu Poľského kráľovstva a erbu Litovského veľkokniežatstva. V poľskej symbolike pochádza biela farba od bieleho Orla, ktorý je štátnym znakom Poľska, a bielej farby Pahoni – rytiera cválajúceho na koni, ktorý je štátnym znakom Litvy. Obidva znaky sa nachádzajú na červených erbových štítoch. Na vlajke je biela farba umiestnená hore, a červené dole, pretože v poľskej heraldike je dôležitejšia farba znaku než pozadia.   Biela a červená farba boli po prvýkrát uznané za národné farby 3. mája 1792 na prvé výročie prijatia Ústavy 3. mája. Formálne ich uznal až Snem Poľského kráľovstva v roku 1831 počas novembrového povstania ako farby poľského štátu. Po znovuzískaní nezávislosti farebnú kompozíciu poľskej vlajky potvrdil Zákonodarný snem 1. augusta 1919.   Deň Poľskej vlajky sa ako sviatok oslavuje od roku 2004.   Tlačový odbor Ministerstvo zahraničných vecí Poľskej republiky   ---   Dzień Flagi Rzeczypospolitej Polskiej Święto flagi przypada 2 maja. Tego dnia Polacy wspominają długą historię biało-czerwonych barw narodowych i z dumą eksponują flagi na zewnątrz.   Polskie barwy narodowe jako jedne z nielicznych w świecie mają pochodzenie heraldyczne. Wywodzą się z barw herbu Królestwa Polskiego i herbu Wielkiego Księstwa Litewskiego. W symbolice polskiej flagi biel pochodzi od bieli Orła, będącego godłem Polski, i bieli Pogoni – rycerza galopującego na koniu, który jest godłem Litwy. Oba te godła znajdują się na czerwonych tarczach herbowych. Na fladze biel znalazła się u góry, a czerwień na dole, ponieważ w polskiej heraldyce ważniejszy jest kolor godła niż tła.   Barwy biała i czerwona zostały po raz pierwszy uznane za narodowe 3 maja 1792 roku, w pierwszą rocznicę uchwalenia Konstytucji 3 Maja. Formalnie zostały one przyjęte jako kolory państwa polskiego przez Sejm Królestwa Polskiego w 1831 roku podczas powstania listopadowego. Po odzyskaniu niepodległości wygląd polskiej flagi zatwierdził Sejm Ustawodawczy 1 sierpnia 1919 roku.   Dzień Flagi Rzeczypospolitej Polskiej jako święto obchodzony jest od 2004 roku.   Biuro Rzecznika Prasowego MSZ

Deň poľských diaspór a Poliakov žijúcich v zahraničí Tento deň, ktorý oslavujeme 2. mája, ustanovil Sejm Poľskej republiky v roku 2002. Za touto iniciatívou stálo uznanie „stáročnej snahy, práce a príspevku poľských diaspór a Poliakov žijúcich v zahraničí k znovuzískaniu nezávislosti Poľska, ako aj uznanie vernosti a spätosti s poľskosťou a pomoci vlasti v tých najťažších momentoch.“   Poľská vláda uznáva nezastupiteľnú úlohu poľských diaspór, a preto spoluprácu s týmto komunitami možno nájsť aj na zozname jej priorít. Minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz v marcovom vyhlásení v tomto roku zdôraznil v Sejme PR, že „by sme chceli, aby naši rodáci sa stali dôležitým spojencom vlády v propagácii poľského štátneho záujmu, poľskej kultúry a národnej pamäti, ako aj poľského historického naratívu.“   Veríme, že toto jubileum má veľký význam pre všetkých poľských rodákov – bez ohľadu na miesto, kde žijú, a najmä dnes sa v mysliach spájame s Poliakmi v zahraničí a ďakujeme im za všetku snahu, ktorú vyvinuli v prospech dobra krajiny.   Podľa údajov Ministerstva zahraničných vecí Poľska dnes žije v zahraničí okolo 20 miliónov Poliakov a osôb poľského pôvodu. Veľkú skupinu tvoria osoby, ktoré ostali na východných územiach po presune štátnych hraníc. Iní – súčasní emigranti – tvoria súčasnú poľskú diaspóru v západných krajinách. Najväčšou diaspórou je však tá americká. V roku 2012 iba v USA sa nachádzalo viac ako 9,6 milióna osôb, ktoré deklarovalo poľský pôvod.   Tlačový odbor Ministerstvo zahraničných vecí Poľskej republiky   ---   Dzień Polonii i Polaków za Granicą Dzień Polonii i Polaków za Granicą, obchodzony 2 maja, został ustanowiony przez Sejm RP w 2002 roku. Za tą inicjatywą stało uznanie „wielowiekowego dorobku i wkładu Polonii i Polaków za granicą w odzyskanie przez Polskę niepodległości, wierność oraz przywiązanie do polskości, a także pomoc Ojczyźnie w najtrudniejszych momentach”.   Polski rząd, uznając szczególną rolę Polonii, uważa współpracę ze środowiskami polonijnymi za jeden ze swoich priorytetów. Minister spraw zagranicznych Jacek Czaputowicz w exposé wygłoszonym w marcu tego roku w Sejmie RP podkreślił, że „chcielibyśmy, aby nasi rodacy stali się ważnym sojusznikiem rządu w promowaniu polskiej racji stanu, polskiej kultury i pamięci narodowej, polskiej narracji historycznej”.   Wierząc, iż jubileusz ten jest ważny dla wszystkich rodaków – niezależnie od miejsca, w którym żyją – szczególnie dziś łączymy się myślą z Polakami za granicą, dziękując im za działania na rzecz dobra naszego państwa.   Według danych MSZ, poza granicami Polski żyje dziś ok. 20 milionów Polaków i osób pochodzenia polskiego. Dużą grupę stanowią osoby, które pozostały na terenach wschodnich po przesunięciu granic państwa. Inni – współcześni emigranci – tworzą współczesną Polonię w krajach Zachodu. Największą diasporą jest Polonia amerykańska. W 2012 roku w samych Stanach Zjednoczonych ponad 9,6 mln osób zadeklarowało polskie pochodzenie.   Biuro Rzecznika Prasowego MSZ

    Pätnásť rokov členstva Poľska v EÚ   Dňa 1. mája 2004 došlo k najväčšiemu rozšíreniu Európskej únie v jej histórii. Poľsko, spolu so Slovenskom, Českom, Maďarskom, Litvou, Lotyšskom, Estónskom, Slovinskom, Cyprusom a Maltou vstúpilo do Európskej únie.   Vôbec prvým krokom bolo podpísanie Európskej dohody dňa 16. decembra 1991, na základe ktorej vznikol asociačný vzťah medzi Poľskom a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi. Symbolicky dňa 8. apríla 1993 v Aténach podala Vláda Poľskej republiky formálnu žiadosť o členstvo v Európskej únii. O štyri roky neskôr sa začali konkrétne prístupové rokovania – v referende o vstupe do EÚ, ktoré sa uskutočnilo 7. – 8. júna 2003, sa 77,45% Poliakov vyslovilo za členstvo v Európskej únii.   Poľsko je najľudnatejšou a najväčšou – pokiaľ ide o rozlohu – krajinou, ktorá vstúpila do EÚ po roku 2004. Poľskej ekonomike patrí šieste miesto v rebríčku HDP v rámci EÚ, a zároveň si udržiava jeden z najväčších rastov v celom Spoločenstve. Poľsko je aktívnym a dôležitým členom EÚ, zúčastňuje sa na najdôležitejších diskusiách na fóre Európskej únie – napríklad o budúcnosti EÚ či tiež o migračnej, klimatickej a ekonomickej politike. Členstvo Poľska posilňuje jeho pozíciu na medzinárodnej scéne, čo mu prináša mnoho ekonomických, politických a spoločenských výhod.   Vstup Poľska do Európskej únie bol zavŕšením snáh všetkých vlád, ktoré vznikli po víťazstve Solidarity v roku 1989. [...] Členstvo v Európskej únii natrvalo umožnilo modernizáciu nášho štátu, ekonomiky a našej zahraničnej politiky – povedal minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz vo svojom expozé, ktoré vyhlásil pred Sejmom PR dňa 14. marca 2019.   Tlačový odbor Ministerstvo zahraničných vecí Poľskej republiky   ---   Piętnaście lat członkostwa Polski w UE   W dniu 1 maja 2004 roku miało miejsce największe rozszerzenie Unii Europejskiej w historii. Polska, razem z Czechami, Słowacją, Węgrami, Litwą, Łotwą, Estonią, Słowenią, Cyprem i Maltą, wstąpiła do Unii Europejskiej.   Pierwszym krokiem było podpisanie 16 grudnia 1991 roku Układu Europejskiego ustanawiającego stowarzyszenie pomiędzy Polską a Wspólnotami Europejskimi i ich państwami członkowskimi. Symbolicznym momentem było złożenie 8 kwietnia 1994 roku w Atenach przez Rząd Rzeczypospolitej Polskiej formalnego wniosku o członkostwo w Unii Europejskiej. Cztery lata później rozpoczęły się właściwe negocjacje akcesyjne – w referendum akcesyjnym, które odbyło się 7-8 czerwca 2003 roku, 77,45% Polaków opowiedziało się za członkostwem w  Unii Europejskiej.   Polska jest najludniejszym i największym powierzchniowo krajem, który przystąpił do UE po 2004 roku. Polska gospodarka jest szósta według wartości PKB w Unii Europejskiej, jednocześnie zachowując jedno z najwyższych poziomów wzrostu we Wspólnocie. Polska jest aktywnym i ważnym członkiem UE, uczestnicząc w najważniejszych debatach toczących się na forum Unii Europejskiej nt. przyszłości UE, polityki migracyjnej, klimatycznej i gospodarczej. Członkostwo Polski umacnia pozycję Rzeczypospolitej na arenie międzynarodowej przynosząc wiele korzyści gospodarczych, politycznych i społecznych.   Przystąpienie Polski do Unii Europejskiej było zwieńczeniem starań wszystkich rządów utworzonych po zwycięstwie Solidarności w 1989 roku. […] Członkostwo w Unii Europejskiej stało się trwałą płaszczyzną modernizacji naszego państwa, naszej gospodarki i naszej polityki zagranicznej – mówił minister spraw zagranicznych Jacek Czaputowicz w swoim exposé wygłoszonym przed Sejmem RP 14 marca 2019 roku.   Biuro Rzecznika Prasowego MSZ

Milí návštevníci Poľského inštitútu, v súvislosti so skutočnosťou, že dni 1. – 3. mája 2019 sú v Poľsku dňami pracovného pokoja, bude Poľský inštitút v Bratislave v tomto termíne zatvorený. Všetkých pozývame opäť k nám v pondelok 6. mája. Za pochopenie ďakujeme.

  Poľský inštitút v Bratislave a mesačník Monitor Polonijny pozývajú deti a mládež, aby sa zúčastnili výtvarnej súťaže s názvom:  S čím fajn sa vám spája Poľsko? Slovo „fajn“. Slovo, ktoré sa dá použiť na všetko, a z ktorého vyžarujú priam osobné, dobré emócie. Poľsko môžeme poznať vďaka rodine, priateľom či známym, ktorí bývajú v Poľsku. No môžeme poznať aj poľské mestá, pamiatky, regióny, zaujímavé rekreačné a kultúrne miesta, a rovnako aj poľské knihy, filmy, hudbu či tradície, zvyky a jedlá. To všetko môže byť fajn. S čím fajn sa však spája Poľsko práve vám? Je to vari rodisko vašich starých rodičov či iných členov rodiny? Je to miesto, kde ste boli, a ktoré sa vám páči? Alebo je to miesto, kam chodíte na dovolenku či prázdniny? A možno je to poľská hračka, rozprávka, kniha či azda trpaslík alebo škriatok? Poľská pesnička alebo film? Poznáte nejaký fajn predmet, s ktorým si spájate Poľsko? V tomto roku to všetko môžete predstaviť vo svojej práci – nakresliť, namaľovať či nalepiť.

FaLang translation system by Faboba